85-mm ťažký protilietadlový kanón (PLK) vzor 44 S
85-mm ťažký protilietadlový kanón (PLK) vzor 44 S (čs. licenčná verzia) sa do zbierok vtedajšieho Dukelského múzea oficiálne dostal 24. septembra 1968 z Východného vojenského okruhu Trenčín. Exponát spolu so 152-mm sovietskou kanónovou húfnicou vzor 1937 symbolicky pripomína urputné boje, ktoré v katastri obce Nižný Komárnik prebiehali od 6. októbra do 25. novembra 1944.
Sovietsky kanón predstavoval zdokonalenú verziu staršieho 85-mm PLK vzor 1939. Základným východiskom pre jeho vývoj sa stal kanón kalibru 76,2 mm vzor 1938. Na jeho platformu bola umiestnená väčšia a silnejšia hlaveň kalibru 85 mm. Výroba sa rozbehla 10. mája 1940 v Kaliningrade.
Nový kanón bol do Červenej armády zavedený ako 85-mm protilietadlový kanón vzor 1939 (52-K) a postupne sa stal jej najpoužívanejším štandardným ťažkým protilietadlovým kanónom. Po vpáde Nemcov bola výroba ohrozená. Továreň bola presťahovaná za Ural, do Sverdlovska (dnešný Jekaterinburg). Celkovo sa počas vojny vyrobilo 1 420 ks 85-mm PLK všetkých typov. Kanón bol vybavený poloautomatickým systémom nabíjania, ktorý po výstrele umožňoval automatické otvorenie záveru hlavne a vzápätí vyhodenie prázdnej nábojnice. Obsluhu kanóna zabezpečovala 7- až 8-členná obsluha. Kanón mal špeciálne zariadenie na automatickú reguláciu spätného rázu hlavne v závislosti od každej zmeny vertikálneho uhla jej nastavenia. Tento systém s možnosťou nastavenia spätného rázu hlavne zaisťoval stabilitu celého kanóna pri streľbe vo všetkých možných vertikálnych uhloch. Hlaveň, ktorú tvorili tri časti spojené závitmi, bola zakončená vertikálnym poloautomatickým klinovým záverom. Mobilitu týchto PLK zabezpečoval najmä dvojnápravový štvorkolesový podvozok ZU-8. Na spodnej krížovej lafete kanóna boli umiestnené štyri mechanické lafetové ramená. Každé bolo ukončené oporným tanierom ovládaným prostredníctvom hydraulického zdviháka. Zaisťovali pevnú pozíciu dela v palebnom postavení. V roku 1944 85-mm PLK vzor 1939 postupne nahradzoval oveľa výkonnejší 85-mm PLK vzor 1944 (KS-18). Nový kanón mal predĺženú (z 4 690 na 5 740 mm) a zjednodušenú konštrukciu hlavne. Tvorila už jeden kus. Na lepšie uloženie a pohyb hlavne v záklze a predklze bol kanón vybavený novým typom kolísky. Kanón mal zdokonalenú úsťovú brzdu; zvýšila sa účinnosť tlmenia spätného rázu hlavne po výstrele. Zvýšil sa aj celkový dostrel a účinnosť kanóna. Najmä prostredníctvom zväčšenia účinnosti prachových hnacích náplní jednotlivých druhov munície. Zvýšila sa počiatočná rýchlosť strely z 830 m/s na 885 m/s. Maximálny dostrel bol 18 000 m a do výšky zhruba 12 300 m (účinný 11 600 m). Tento vynovený typ 85-mm PLK sa začal používať približne od polovice roka 1944 a postupne sa stal jedným z hlavných prostriedkov sovietskej protivzdušnej obrany. Kanóny využívali širokú škálu munície. Okrem primárneho likvidovania vzdušných cieľov sa tak mohol využívať aj na priame ničenie živej sily, obrnenej techniky a delostrelectva protivníka. Z celkového počtu 21 645 lietadiel, zostrelených sovietskou protivzdušnou obranou sa ich týmito kanónmi podarilo zneškodniť 4 047. Kvalitu zbrane ocenili aj Nemci. Ukoristené kanóny používali pod označením 8,5-cm Flak M.39(r) a 8,5-cm Flak M.44(r). Navyše po spotrebovaní pôvodnej sovietskej munície prevrtávali hlavne týchto typov kanónov pre svoju štandardnú muníciu kalibru 88 mm. Takto upravené kanóny dostali nové označenie 8,5/8,8-cm Flak M.39(r) a 8,5/8,8-cm Flak M.44(r).
V Československu sa jeho zdokonalená verzia začala licenčne vyrábať od 50. rokov v Plzni pod názvom 85-mm protilietadlový kanón vzor 44S. Nahradil dovtedy používané nemecké koristné 88-mm PL kanóny vzor 1939. Celkovo sa do roku 1968 vyrobilo vyše 2 000 ks. Munícia pre ne sa vyrábala v Považskej Bystrici. Dôkazom kvality kanóna je, že po skončení druhej svetovej vojny poslúžil ako základ na vývoj iných sovietskych delostreleckých zbraní a bol dlhodobo súčasťou výzbroje mnohých armád. Najmä krajín Varšavskej zmluvy, Sudánu, Vietnamu, Kuby, Číny či Severnej Kórey.
Sovietsky kanón predstavoval zdokonalenú verziu staršieho 85-mm PLK vzor 1939. Základným východiskom pre jeho vývoj sa stal kanón kalibru 76,2 mm vzor 1938. Na jeho platformu bola umiestnená väčšia a silnejšia hlaveň kalibru 85 mm. Výroba sa rozbehla 10. mája 1940 v Kaliningrade.
Nový kanón bol do Červenej armády zavedený ako 85-mm protilietadlový kanón vzor 1939 (52-K) a postupne sa stal jej najpoužívanejším štandardným ťažkým protilietadlovým kanónom. Po vpáde Nemcov bola výroba ohrozená. Továreň bola presťahovaná za Ural, do Sverdlovska (dnešný Jekaterinburg). Celkovo sa počas vojny vyrobilo 1 420 ks 85-mm PLK všetkých typov. Kanón bol vybavený poloautomatickým systémom nabíjania, ktorý po výstrele umožňoval automatické otvorenie záveru hlavne a vzápätí vyhodenie prázdnej nábojnice. Obsluhu kanóna zabezpečovala 7- až 8-členná obsluha. Kanón mal špeciálne zariadenie na automatickú reguláciu spätného rázu hlavne v závislosti od každej zmeny vertikálneho uhla jej nastavenia. Tento systém s možnosťou nastavenia spätného rázu hlavne zaisťoval stabilitu celého kanóna pri streľbe vo všetkých možných vertikálnych uhloch. Hlaveň, ktorú tvorili tri časti spojené závitmi, bola zakončená vertikálnym poloautomatickým klinovým záverom. Mobilitu týchto PLK zabezpečoval najmä dvojnápravový štvorkolesový podvozok ZU-8. Na spodnej krížovej lafete kanóna boli umiestnené štyri mechanické lafetové ramená. Každé bolo ukončené oporným tanierom ovládaným prostredníctvom hydraulického zdviháka. Zaisťovali pevnú pozíciu dela v palebnom postavení. V roku 1944 85-mm PLK vzor 1939 postupne nahradzoval oveľa výkonnejší 85-mm PLK vzor 1944 (KS-18). Nový kanón mal predĺženú (z 4 690 na 5 740 mm) a zjednodušenú konštrukciu hlavne. Tvorila už jeden kus. Na lepšie uloženie a pohyb hlavne v záklze a predklze bol kanón vybavený novým typom kolísky. Kanón mal zdokonalenú úsťovú brzdu; zvýšila sa účinnosť tlmenia spätného rázu hlavne po výstrele. Zvýšil sa aj celkový dostrel a účinnosť kanóna. Najmä prostredníctvom zväčšenia účinnosti prachových hnacích náplní jednotlivých druhov munície. Zvýšila sa počiatočná rýchlosť strely z 830 m/s na 885 m/s. Maximálny dostrel bol 18 000 m a do výšky zhruba 12 300 m (účinný 11 600 m). Tento vynovený typ 85-mm PLK sa začal používať približne od polovice roka 1944 a postupne sa stal jedným z hlavných prostriedkov sovietskej protivzdušnej obrany. Kanóny využívali širokú škálu munície. Okrem primárneho likvidovania vzdušných cieľov sa tak mohol využívať aj na priame ničenie živej sily, obrnenej techniky a delostrelectva protivníka. Z celkového počtu 21 645 lietadiel, zostrelených sovietskou protivzdušnou obranou sa ich týmito kanónmi podarilo zneškodniť 4 047. Kvalitu zbrane ocenili aj Nemci. Ukoristené kanóny používali pod označením 8,5-cm Flak M.39(r) a 8,5-cm Flak M.44(r). Navyše po spotrebovaní pôvodnej sovietskej munície prevrtávali hlavne týchto typov kanónov pre svoju štandardnú muníciu kalibru 88 mm. Takto upravené kanóny dostali nové označenie 8,5/8,8-cm Flak M.39(r) a 8,5/8,8-cm Flak M.44(r).
V Československu sa jeho zdokonalená verzia začala licenčne vyrábať od 50. rokov v Plzni pod názvom 85-mm protilietadlový kanón vzor 44S. Nahradil dovtedy používané nemecké koristné 88-mm PL kanóny vzor 1939. Celkovo sa do roku 1968 vyrobilo vyše 2 000 ks. Munícia pre ne sa vyrábala v Považskej Bystrici. Dôkazom kvality kanóna je, že po skončení druhej svetovej vojny poslúžil ako základ na vývoj iných sovietskych delostreleckých zbraní a bol dlhodobo súčasťou výzbroje mnohých armád. Najmä krajín Varšavskej zmluvy, Sudánu, Vietnamu, Kuby, Číny či Severnej Kórey.
Technicko-taktické údaje:
Kaliber: 85 mm
Dĺžka hlavne: 5 740 mm
Celková dĺžka v pochodovom postavení: 8 210 mm
Šírka v pochodovom postavení: 2 200 mm
Šírka v bojovom postavení: 4 750 mm
Výška v bojovom postavení pri námere 0°: 2 060 mm
Výška v bojovom postavení pri námere 82°: 6 535 mm
Najväčšia počiatočná (úsťová) rýchlosť strely: 885 m/s
Maximálny dostrel do diaľky: 18 000 m
Maximálny dostrel do výšky: 12 300 m
Účinný dostrel do výšky: 11 600 m
Rozsah odmeru: 360°
Rozsah námeru: od -3° do + 82°
Váha v palebnom postavení: 5 000 kg
Váha v pochodovej polohe: 5 030 kg
Maximálna rýchlosť streľby: 20 výstrelov/minúta
Obsluha: 7 – 8 mužov
Dĺžka hlavne: 5 740 mm
Celková dĺžka v pochodovom postavení: 8 210 mm
Šírka v pochodovom postavení: 2 200 mm
Šírka v bojovom postavení: 4 750 mm
Výška v bojovom postavení pri námere 0°: 2 060 mm
Výška v bojovom postavení pri námere 82°: 6 535 mm
Najväčšia počiatočná (úsťová) rýchlosť strely: 885 m/s
Maximálny dostrel do diaľky: 18 000 m
Maximálny dostrel do výšky: 12 300 m
Účinný dostrel do výšky: 11 600 m
Rozsah odmeru: 360°
Rozsah námeru: od -3° do + 82°
Váha v palebnom postavení: 5 000 kg
Váha v pochodovej polohe: 5 030 kg
Maximálna rýchlosť streľby: 20 výstrelov/minúta
Obsluha: 7 – 8 mužov
Text a foto: Mgr. Peter Holík VHÚ-VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník
