Major Ján JANČIGA
Narodil sa 26. 12. 1913 v Ťapešove, okres Námestovo. Po absolvovaní Učiteľského ústavu v Modre v r. 1929 – 1933 vykonal v r. 1935 – 1937 voj. prezenčnú službu v pešom pluku 17 v Trenčíne a v pešom pluku 26 v Banskej Bystrici. Počas výkonu prezenčnej služby absolvoval v r. 1935 – 1936 Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe a kurz pre veliteľov spojovacích čiat. 1. 2. 1937 bol povýšený do hodnosti podporučíka pechoty. Po skončení prezenčnej služby učil v r. 1937 – 1939 na Štátnej ľudovej škole v Oščadnici-Rovnom, okres Čadca a bol správcom Štátnej ľudovej školy v Snežnici, okres Kysucké Nové Mesto.
Od 28. 8. 1939 do 6. 11. 1939 sa zúčastnil v pešom pluku 3 bojov proti Poľsku ako veliteľ spojovacej roty. 17. 11. 1939 bol prijatý v hodnosti poručíka pechoty za dôstojníka pechoty z povolania v pešom pluku 7 v Žiline. 29. 2. 1940 bol premiestnený k Oddielu vzdušného spravodajstva (OVZ) Piešťany, od 10. 5. 1940 k náhradnej spravodajskej rote ako šifrový dôstojník. Od 15. 6. 1940 absolvoval 3-mesačnú stáž v Nemecku, 1. 8. 1940 bol povýšený do hodnosti nadporučíka pechoty. 19. 9. 1940 sa stal veliteľom náhradnej spravodajskej roty a 11. 11. 1940 telefónnej roty. Od 1. 1. 1941 bol preložený do skupiny dôstojníkov spojovacieho vojska v hodnosti nadporučíka spoj. Od 1. 3. 1941 bol spolu s OVZ premiestnený do posádky Žilina, od 15. 9. 1942 na Veliteľstve vzdušných zbraní (VVZ) do Trenčína na funkciu referenta. Od 1. 7. 1943 sa zúčastnil ťaženia proti ZSSR ako navigačný dôstojník letky 41, po návrate z poľa sa 13. 11. 1943 vrátil k VVZ do Trenčína ako spojovací referent. Od 15. 9. 1944 do 31. 3. 1945 bol zaradený na funkciu spojovacieho referenta spojovacej správy MNO v Bratislave, potom ušiel zo slovenskej armády a zdržiaval sa u rodiny v Trenčíne.
1. 5. 1945 sa prihlásil do čs. armády v Turčianskom Sv. Martine. Od 2. 5. 1945 do 25. 6. 1947 bol odvlečený do zajatia v ZSSR. 5. 5. 1947 ho na základe rozhodnutia prijímacej komisie MNO pre dôstojníkov a rotmajstrov slovenskej národnosti povolali do činnej služby. 5. 8. 1947 bol v hodnosti nadporučíka letectva ustanovený do funkcie veliteľa spojovacej letky 4 v Spišskej Novej Vsi, od 22. 5. 1948 vo Zvolene. Od 15. 4. 1949 bol dočasným veliteľom leteckého spojovacieho pluku 3 vo Zvolene. Od 25. 7. 1949 velil 1. peruti leteckého spojovacieho pluku 3, 1. 10. 1949 bol povýšený na kapitána letectva, od 1. 12. 1950 bol zástupcom veliteľa 4. výcvikového práporu 1. leteckého spojovacieho pluku. Od 1. 4. 1951 pôsobil ako referent pre výcvik 4. výcvikového práporu, od 22. 12. 1952 do 15. 5. 1953 bol zástupcom náčelníka pre výcvik a bojovú prípravu v Škole mladších spojovacích špecialistov letectva vo Zvolene, potom náčelník spojenia. V r. 1953 – 1954 absolvoval Šturmanské a spojovacie učilište v Chrudimi, 18. 6. 1954 ho povýšili na majora. Od 1. 8. 1954 bol zástupcom veliteľa pre veci technické v 4. sklade leteckého tylu Zvolen, od 12. 4. 1955 bol jeho náčelníkom. Od 5. 12 1955 vykonával funkciu náčelníka oddelenia letecko-technického zásobovania skladu 3. leteckej technickej divízie, od 6. 2. 1956 bol pomocníkom náčelníka spojenia pre rádio 32. bitevného leteckého pluku. 30. 11. 1957 bol prepustený do zálohy. Potom pracoval ako technický a prevádzkový úradník. Zomrel 10. 9. 1997 v Banskej Bystrici.
Text: plk. v. v. Ing. Peter KRAJČÍROVIČ, VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 106. ISBN 978-80-89523-20-7.
