Plukovník Andrej Martin JÚNY
Narodil sa 11. 11. 1903 v Levoči. Po absolvovaní gymnázia v Levoči nastúpil v roku 1923 na prezenčnú službu, počas ktorej bol prijatý do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Po jej absolvovaní v roku 1925 bol povýšený do hodnosti poručíka delostrelectva a premiestnený do delostreleckého pluku 9 do Žiliny. Od decembra 1928 vykonával fukciu veliteľa batérie. Do hodnosti nadporučíka delostrelectva bol povýšený 23. 10. 1929. Medzitým absolvoval aplikačnú delostreleckú školu v Olomouci a ekvitačnú školu pre dôstojníkov delostrelectva v Bratislave. V roku 1931 bol od vojenskej služby oslobodený po dobu činnej služby v četníctve a o rok neskôr bol definitívne prevzatý ministerstvom vnútra. V r. 1934 bol menovaný do hodnosti kapitána četníctva. V roku 1937 do hodnosti štábneho kapitána četníctva.
Po vzniku Slovenského štátu bol v júli 1939 povýšený na majora. V r. 1939 – 1943 pôsobil ako veliteľ doplňovacieho oddelenia, resp. žandárskeho školstva v Bratislave. Dňa 1. 10. 1943 sa stal oblastným veliteľom žandárstva v Banskej Bystrici. V roku 1943 bol povýšený do hodnosti podplukovníka.
Už v roku 1939 sa zapojil do protifašistického odboja, spolupracoval s vojenskou odbojovou organizáciou Obrana národa, pomáhal organizovať ilegálne odchody z Protektorátu cez Slovensko do zahraničia. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici nadviazal kontakty s pplk. gšt. J. Golianom. V roku 1944 bol pridelený Hlavnému veliteľstvu žandárstva do Štubnianskych Teplíc (Turčianske Teplice). Po vyhlásení Slovenského národného povstania bol povstaleckým velením poverený odsunom vojenského materiálu a pohonných hmôt z priestoru Zemianske Kostoľany – Oslany – Nováky. Z povstaleckých žandárov, bývalých delostrelcov, zorganizoval delostreleckú batériu, ktorá vstúpila do bojov v údolí Žarnovice. Na rozkaz veliteľa VOO 1 plk. pech. P. Kunu odovzdal dňa 3. 9. 1944 batériu a začal prieskum terénu Malého Šturca a jeho prípravu na obranu. Po ústupe V. TS z Turca sa stal veliteľom obranného úseku „Jaseň“, ktorý mal zabrániť prieniku nemeckých jednotiek do boku a tyla IV. TS, ktorá bránila prístupy ku Kremnici. Prvé boje v pridelenom úseku riadil 25. 9. 1944 pri presune nemeckých jednotiek do Štubnianských Teplíc a Dolnej Štubne. Útok nepriateľských jednotiek proti obrannému úseku „Jaseň“ sa začal 4. 10. 1944. Pod ich tlakom jednotky pod velením pplk. žan. Júnyho zaujali nové obranné postavenie na vstupe do údolia Malého Šturca a udržali ho až do 27. 10.1944. Po 28. 10. nariadil zvyšku svojich jednotiek vytvoriť menšie skupiny a ustúpiť do Nízkych Tatier. V horách bol príslušníkom partizánskej skupiny „Branislav“.
Po skončení vojny vstúpil do Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) a 1. 7. 1945 bol povýšený na plukovníka. Dňa 1. 11. 1945 sa stal náčelníkom štábu hlavného veliteľstva ZNB. 20. 3. 1946 bol ustanovený za hlavného veliteľa ZNB v Bratislave. Začiatkom marca 1948 ho z tejto funkcie odvolali a potom pôsobil ako referent civilnej a požiarnej ochrany Povereníctva vnútra. V roku 1950 bol preradený do zálohy. Zomrel 25. 5. 1971 v Levoči.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 109. ISBN 978-80-89523-20-7.