Poručík ženijného vojska Ľudovít JURGA
Narodil sa 2. 9. 1910 v Čadci. Po absolvovaní gymnázia v Žiline študoval od roku 1929 na Fakulte stavebného inžinierstva Vysokej školy technickej v Prahe. Po niekoľkých odkladoch nástupu na vojenskú prezenčnú službu v roku 1935 prerušil štúdium a dňa 1. 10. 1935 bol prezentovaný v ženijnom pluku 3 v Komárne. Úspešne absolvoval Školu pre dôstojníkov ženijného vojska v zálohe pri Ženijnom učilišti v Litoměřiciach. 1. 10. 1937 bol menovaný za poručíka ženijného vojska v ženijnom pluku 3 v Komárne. Počas mobilizácie v roku 1938 bol veliteľom ženijnej poľnej roty v poli a neskôr, po demobilizácii, vykonával funkciu veliteľa náhradnej roty a mobilizačného dôstojníka v Seredi. Počas druhej polovice 30. rokov pôsobil aj ako vojenský spravodajský dôstojník.
Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 bol premiestnený k ženijnému pluku 3 do Bratislavy. V máji 1939 bol v hodnosti poručíka ustanovený za prvého pobočníka veliteľa pluku. Zúčastnil sa bojov počas ozbrojeného konfliktu s Maďarskom v marci 1939. V druhej polovici roka 1940 slúžil ako dôstojník pionierskeho vojska na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici. Dňa 27. 6. 1941 odišiel do poľa s Veliteľstvom armády, neskôr bol premiestnený k veliteľstvu Zaisťovacej divízie. Bojov sa priamo nezúčastnil, zotrval tam do januára 1942, keď bol pridelený k štábnej rote Pionierskeho práporu 2, v ktorej sa stal zakrátko veliteľom. V septembri 1942 odišiel opäť do poľa k Zaisťovacej divízii ako veliteľ pionierskej roty na Ukrajine a v Bielorusku. Počas tohto obdobia bol podľa vlastnej výpovede vyšetrovaný obranným dôstojníkom slovenskej armády, nakoľko mužstvo jeho jednotky bolo v spojení s partizánmi a on teda nepreukazoval dostatočnú „protipartizánsku činnosť“. Slovenské vojenské orgány ho však vyšetrovali aj v súvislosti s ilegálnou činnosťou vojenskej odbojovej organizácie „VICTOIRE“. Vo februári 1943 bol povýšený na stotníka pionierskeho vojska a v júli toho istého roku sa vrátil z poľa natrvalo. Po návrate z frontu v júli 1943 strávil najprv štyri mesiace ako zástupca veliteľa práporu v Michalovciach, odkiaľ opätovne prešiel na Veliteľstvo pozemného vojska v Banskej Bystrici ako mobilizačný referent. V tomto období bol podozrievaný, že ako germanofil (jeho manželka bola nemeckej národnosti) udáva slovenských dôstojníkov a spolupracuje s nemeckou vojenskou misiou a členmi Hlinkovej gardy v Banskej Bystrici. Tiež bol obvinený spravodajským oddelením Veliteľstva pozemného vojska z falšovania verejných listín a podvodu.
Od vypuknutia Slovenského národného povstania dňa 29. 8. 1944 pôsobil ako veliteľ ženijného vojska na veliteľstve čs. armády, neskôr vykonával funkciu veliteľa Armádneho ženijného práporu. Zúčastnil sa aktívne budovania opevňovacích prác, ničenia nepriateľských nemeckých opevnení a prekážok. Dňa 1. októbra 1944 bol však pre opätovné podozrenie styku s Nemcami zaistený a neskôr prepustený.
Po prechode 1. čs. armády na Slovensku na partizánsky spôsob boja bol dňa 11. novembra 1944 zajatý Nemcami vo Veľkej Fatre v oblasti Ostredky. Najskôr bol prevezený do Ružomberka, potom spolu s ďalšími slovenskými dôstojníkmi bol väznený v Divíznej väznici na Krížnej ulici v Bratislave. Prepustený bol na Štedrý deň roku 1944 (podľa iných údajov až 25. 1. 1945). Po prepustený z väznice odišiel na liečenie, bol však daný pod policajný dozor a každý deň sa musel hlásiť na posádke v mieste, kde sa momentálne zdržiaval. Od februára 1945 bol pridelený ako veliteľ pionierskeho práporu pri zákopových prácach v Holíči. Po oslobodení Slovenska si podal prihlášku do čs. armády, požiadal však o preloženie do zálohy. Jeho žiadosti bolo vyhovené, nakoľko však nebol povolaný do činnej služby a tiež zostal v tieni podozrenia z protislovenskej činnosti v rokoch 1943 – 1944, bol pozbavený hodnosti nadporučíka aj kapitána. Dňa 1. 7. 1948 preložený do zálohy v hodnosti poručíka ženijného vojska. V tom čase, po viac ako trinástich rokoch, úspešne dokončil aj štúdium na Vysokej škole technickej v Prahe. Jeho ďalšie osudy nie sú známe.
Text: PhDr. Milena BALCOVÁ, VHÚ – VHA
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 111-112. ISBN 978-80-89523-20-7.