Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Plukovník gšt. Viliam KANÁK

Aktualizované:
mjr.gšt. Viliam Kanák 1939
mjr.gšt. Viliam Kanák 1939

Narodil sa 28. 10. 1900 v Ludaniciach, okres Topoľčany. V r. 1911 – 1918 študoval na gymnáziu v Nitre a potom absolvoval štvorročné štúdium na technike – strojný odbor v Brne. V r. 1924 pokračoval v štúdiu ako frekventant Vojenskej inžinierskej koľaje v Prahe. 20. 5. 1925 ho premiestnili do ženijného pluku 4 v Bratislave a na začiatku októbra 1925 nastúpil do 2. ročníka Vojenskej akadémie v Litoměřiciach. Po skončení štúdia sa v hodnosti poručíka (menovaný do hodnosti por. 15. 8. 1926) vrátil k ženijnému pluku 4, kde prevzal funkciu veliteľa pešej roty. Už 19. 10. 1926 bol ale pridelený  do delostreleckého pluku 54 v Malackách, odkiaľ bol o rok odvelený do Aplikačnej školy delostrelectva v Olomouci. Po jej absolvovaní sa stal príslušníkom delostreleckého pluku 6 v Brne. V tomto pluku postupne prešiel funkciami dôstojníka pátrača, 1. dôstojníka batérie, veliteľa spojovacej čaty a 1. dôstojníka spojovacej batérie. Medzitým bol dňa 28. 10. 1930 povýšený do hodnosti nadporučíka delostrelectva. Dňa 29. 9. 1933 bol ustanovený do funkcie veliteľa rádiovej čaty 6. poľnej delostreleckej brigády v Brne, od 6. 11. 1934  do 13. 4. 1935 vykonával funkciu veliteľa školnej čaty a cvičiteľa v spojovacej škole telegrafického práporu 2 a od 14. 4. 1935 opäť funkciu veliteľa rádiovej čaty 6. poľnej delostreleckej brigády. Na začiatku novembra 1935 sa stal poslucháčom Vysokej válečnej školy v Prahe. Po skončení štúdia bol od 19. 4. 1938 pridelený na veliteľstvo 7. divízie v Olomouci a ustanovený za prednostu 1. oddelenia štábu divízie. Medzitým bol 1. 10. 1936 povýšený do hodnosti kapitána delostrelectva. Počas mobilizácie bol od 25. 9. do 8. 10. 1938 pridelený  ako pomocník ubytovateľa 3. oddelenia štábu 2. armády. Službu v predvojnovej čs. armáde skončil v Bratislave, kde bol dňom 9. 11. 1938 dočasne pridelený veliteľstvu 9. divízie a potom  28. 11. 1938 na ministerstvo dopravy slovenskej autonómnej vlády ako styčný dôstojník MNO. 

Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde. Dňom 16. 3. 1939 bol preradený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu („gšt.“). Od 1. 5. 1939 ustanovený za prednostu 1. oddelenia Hlavného vojenského veliteľstva („HVV“) na MNO SR v Bratislave a 17. 5. 1939 povýšený do hodnosti majora gšt. Ťaženia slovenskej armády proti Poľsku sa zúčastnil od 2. 9. do 9. 10. 1939 s veliteľstvom armády (Bernolák) vo funkcii prednostu 1. oddelenia štábu veliteľstva armády. 22. 1. 1940 bol ustanovený do funkcie prednostu 21. oddelenia HVV a v polovici mája 1940 popri tejto funkcii aj do funkcie prednostu 19. oddelenia HVV. Na konci júla 1940 ho odvelili  na veliteľstvo 1. divízie v Trenčíne, kde bol 2. 8. 1940 ustanovený do funkcie náčelníka štábu. Už o dva mesiace sa v hodnosti podplukovníka gšt. (povýšený 1. 7. 1940) stal profesorom a veliteľom  oddelenia gšt. na Vysokej vojennej škole v Bratislave. Po vstupe SR do vojny proti ZSSR odišiel 27. 6. 1941 do poľa s veliteľstvom armády vo funkcii prednostu 1. oddelenia, odkiaľ sa však už 13. 8. 1941 vrátil späť na Slovensko. Po druhýkrát odišiel do poľa pred koncom prvej polovice októbra 1942, a to k Zaisťovacej divízii ako náčelník štábu (I. dôstojník gšt.). Túto funkciu vykonával do 29. 4. 1943 a po návrate na Slovensko sa 1. 5. 1943 stal veliteľom Brannej výchovy so sídlom v Banskej Bystrici. S účinnosťou od 1. 1. 1944 bol povýšený do hodnosti  plukovníka gšt. Pred koncom prvej polovice mája 1944 ho minister národnej obrany gen. I. tr. F. Čatloš  vymenoval za veliteľa predsunutej skupiny (4 prápory, neskoršie posilnené ďalšími dvoma; na konci júla 1944 mali dovedna 3 612 mužov), ktorá bola  odoslaná  k rieke San na výstavbu obranných pozícií pre nemecké vojská. Na konci júla 1944 sa po plk. pech. O. Zverinovi stal veliteľom 2. pešej divízie nasadenej na východnom Slovensku. Túto funkciu v polovici augusta 1944 odovzdal plk. gšt. Š. Tatarkovi a vrátil sa na Veliteľstvo brannej výchovy do Banskej Bystrice. 29. 8. 1944, po vypuknutí SNP,  bol v budove Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici zatknutý spolu s plk. O. Zverinom a uväznený v banskobystrickej väznici do 12. 10. 1944. Na druhý deň bol počas eskortovania do zajateckého tábora v Ľubietovej zastrelený strážou pri tejto obci.

Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – OVHV 
Foto: Pamäť národa č. 3/2012

Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 113. ISBN 978-80-89523-20-7.

 

Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky