Prenosná krátkovlnná rádiostanica R-394KM "Striž"
Prvé prenosné krátkovlnné rádiostanice R-394KM „STRIŽ“ boli dodané ČSĽA už v polovici 80. rokov 20. storočia, keď boli uložené v zásobovacej základni Hradec Králové 06. K vojenským tvarom sa však dostávali o čosi neskôr a v druhej polovici 80. rokov 20. storočia smerovali k jednotkám špeciálneho prieskumu. Vo svojej dobe to bola moderná, digitálna korešpondenčná rádiostanica, umiestnená vo vodotesnom obale vybavenom nosným systémom. Bola to prenosná, simplexná krátkovlnná rádiostanica, určená na zabezpečenie jednostranných alebo obojstranných rádiových spojov špeciálneho rádiového spojenia v rozsahoch vzdialeností od 150 do 1200 km. Okrem ručnej a poloautomatickej A1 prevádzky boli ďalšie druhy prevádzky vysielača stanice určené pre spoluprácu so špeciálnym „centrovým“ prijímacím zariadením, označovaným ako „Zariadenie 394“. To sa skladalo z dvoch častí – prípravok R-394C a prijímacie zariadenie R-394T (resp. tlačiareň CPU8-1). Prvé takéto prostriedky dodali ČSĽA v roku 1983, pričom ich vývoj prešiel rôznymi etapami a priebežne pokračoval.
Zariadenie R-394 (nie však samotná prenosná rádiostanica R-394KM) bolo spoločne s rádiovým prijímačom R-155P určené pre automatický príjem a dešifrovanie krátkych správ na dozorných kmitočtoch špeciálnych rádiových spojoch alebo pri telegramoch pri reláciách obojstranných spojov. Ich záznam prebiehal na papierovú pásku pri rýchlotelegrafii alebo pri tzv. „pomalej telegrafii“. Zariadenie sa mohlo pripojiť na rádiový prijímač R-155P alebo R-250M2. Súčasťou súpravy „centrového“ zariadenia bol aj osciloskop a magnetofón.
Pre samotnú prenosnú KV rádiostanicu R-394KM boli ako zdroj elektrickej energie určené akumulátorové batérie typu 10NKP-6S s menovitým napätím 12 V a celkovou kapacitou 6 Ah. Umiestňovali sa do plátenného pásového postroja, ktorý radista prenášal samostatne. Pre nabíjanie zo siete 127/220V bolo určené sieťové nabíjacie zariadenie. V poľných podmienkach „ďaleko od civilizácie“ alebo v tyle protivníka sa používalo prenosné nabíjacie zariadenie PZU-5M, čo bolo dynamo s ručným pohonom a dalo sa použiť improvizovane aj na odpaľovanie náloží. Po prepnutí do chráneného prevádzkového režimu sa informácia vložená do pamäte mohla uchovávať počas 10 dní aj pri vypnutej rádiovej stanici. Vyslanie informácií nesmelo kvôli zameraniu protivníkom prebehnúť dlhšie ako 4 sekundy.
Počas vojny v Afganistane aj rádiostanice tohto typu zabezpečovali v 80. rokoch 20. storočia utajené spojenie prieskumných orgánov sovietskych vojsk s centrom. Vďaka nízkej hmotnosti mohli byť tieto KV rádiostanice použité na vzdialenosť, ktorú by VKV spojenie nedokázalo zabezpečiť. Dosah R-394 pokrýval celé teritórium spomenutej krajiny.
K zaujímavej udalosti došlo v roku 2019, keď bola takáto ukrytá rádiostanica objavená v Hambašskom lese (Hambacher Wald) na západe Nemecka. Miesto sa nachádza približne 45 km západne od mesta Kolín nad Rýnom a takmer 60 km od mesta Bonn, ktoré bolo do roku 1990 hlavným mestom Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Archeológovia ju našli pri výskume starovekej rímskej vily pod vrstvou hliny, starostlivo zabalenú v oceľovej schránke. Tento nález môže okrem iného vysvetľovať prítomnosť základní taktických jadrových zbraní, ktoré boli v tejto oblasti do konca 80. rokoch 20. storočia husto sústredené. Významné letecké základne s nosičmi a skladmi jadrovej munície sa nachádzali v okruhu do 100 km od miesta nálezu, a to okrem Nemecka aj v okolitých štátoch ako Belgicko a Holandsko. Asi najviac však naznačuje blízkosť leteckej základne Nörvenich (približne 20 km), kde boli v tom čase sklady leteckých gravitačných termonukleárnych bômb B61. Pomocou takejto rádiostanice bolo možné odoslať smerom za „Železnú oponu“ okrem iného napríklad aj informácie o aktivite bombardérov. Rádiostanica bola po objavení vystavená v múzeu LVR-Landesmuseum v Bonne pri nájdených predmetoch z dôb rímskeho impéria ako netradičný nález vo výstave s názvom Bohovia, hroby a agenti.
Po rozdelení Československa slúžil tento typ rádiostanice naďalej v oboch nástupníckych armádach. Posledným užívateľom v OS SR bol 5. pluk špeciálneho určenia. Odstupom času rádiostanice prestali už zodpovedať štandardom kladeným na KV spojenie. Pre vekové a technické zastaranie tak boli postupne vyradené aj z výzbroje OS SR. VHM Piešťany prijalo rádiostanicu do zbierok v roku 2024. Predmet odkazuje na špecifické vojenské určenie a tiež aj vrchol technického vybavenia jednotiek špeciálneho prieskumu vo svojej dobe.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. X – Spojovací materiál, SM 216, Stanica rádiová R-394 KM (súprava), katalogizačný záznam.
Der LVR. Götter, Gräber und Agenten [online]. [cit. 2020-05-24]. Dostupné z: https://www.lvr.de/de/nav_main/derlvr/presse_1/pressemeldungen/press_report_archiv_222528.jsp
“German Archaeologists came across a Russian spy radio” [online]. [cit. 2020-05-24]. Dostupné z: https://swling.com/blog/2020/02/german-archaeologists-came-across-a-russian-spy-radio/
JIRÁSEK, David. Historie českých speciálních sil. III. díl. Výzbroj a výstroj výsadkářů a průzkumníků 1947-2001. Praha : Mladá fronta, 2018, 496 s. ISBN 978-80-204-5079-1.
KRISTENSEN, M. Hans. U.S. Nuclear Weapons in Europe. A Review of Post-Cold War Policy, Force Levels and War Planning. Washington D. C. : Natural Resources Defense Council, 2005, 102 s.
Materiály a výskum zo súkromného archívu Miroslava Horníka (OM3CU).
Military History Matters.‘Factory-fresh’ Soviet spy radio discovered in German forest [online]. [cit. 2024-01-26]. Dostupné z: https://www.military-history.org/news/factory-fresh-soviet-spy-radio-discovered-in-german-forest.htm
NASSAUER, Otfried et al. U.S. Nuclear NATO Arsenals 1996-1997 [online]. [cit. 2024-04-26]. Dostupné z: https://www.nuclearinfo.org/library/2022/berlin-information-center-for-transatlantic-security-otfried-nassauer-oliver-meier-nicola-butler-stephen-young-u-s-nuclear-nato-arsenal-1996-97/
NICHOLS, Tom. Tactical Nuclear Weapons and NATO. Carlisle – Pennsylvania: Strategic Studies Institute, 2012, 517 s. ISBN 1-58487-525-9.
Радиостанцта Р-394КМ. Тежническое описание и инструкциа по експлуатации. 72 c.
Портативное зарядное устроство ПЗУ-5М. Тежническое описание и инструкциа по експлуатации. 10 c.
СУХОЛЕССКИЙ, B. Александр. Спецназ ГРУ в Афгантстане 1979-1989 г.г. Арктика 4Д: Королёв, 2012, 136 c.. ISBN 978-5-93165-310-5117 с.
Zařízení R-394. Učební pomůcka. Praha : MNO, 1988, 133 s.
Text: Tomáš Hanich, VHÚ – VHM
Foto: VHÚ – VHM
