Armádny generál Karel KLAPÁLEK
Narodil sa 26. 5. 1893 v Novém Měste nad Metují (dnes Česká republika). V r. 1906 – 1911 absolvoval reálne gymnázium v Prahe. V júni 1916 bol ako jednoročný dobrovoľník prezentovaný vo vlastibraneckom pešom pluku 8 v Salzburgu (Solnohrad). Na konci augusta 1915 bol odoslaný na ruský front. Už v septembri 1915 padol v Haliči do zajatia. 3. 6. 1916 vstúpil do Českej družiny a 5. 8. 1916 nastúpil do záložnej roty čs. streleckého pluku č. 1 v Kyjeve ako voj. dobrovoľník. 27. 3. 1917 bol premiestnený do pešieho pluku 3. Po absolvovaní dôstojníckej školy sa na konci septembra 1917 stal veliteľom čaty – inštruktorom v poddôstojníckej škole, neskoršie dočasným veliteľom poddôstojníckej školy pešieho pluku 3 a dočasným veliteľom roty a veliteľom práporu. Do hodnosti práporčíka bol povýšený 25. 8. 1917. Neskoršie vykonával funkcie veliteľa plukovnej poddôstojníckej školy, veliteľa roty a práporu 1. 10. 1918 bol povýšený na nadporučíka a 6. 1. 1919 na kapitána pechoty. Do ČSR sa vrátil až v polovici februára 1920.
V čs. predmníchovskej armáde pôsobil vo funkciách veliteľa roty, zástupcu veliteľa práporu, veliteľa práporu, pobočníka veliteľa brigády, učiteľa v škole pre veliteľov rôt, veliteľa práporu vojenských akademikov a mimoriadneho profesora taktiky na Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave, dočasného veliteľa pluku a počas mobilizácie v roku 1938 veliteľ pešieho pluku 51. Do hodnosti štábneho kapitána pechoty bol povýšený 24. 12. 1921, majorom pechoty sa stal 29. 12. 1928 a podplukovníkom pechoty 30. 6. 1933.
Po vytvorení Protektorátu Čechy a Morava bol k 27. 7. 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený do živnostenskému referátu v Českých Budějoviciach ako riaditeľ živnostenskej služby. Zapojil sa do odboja v rámci vojenskej organizácie Obrany národa a v polovici roku 1940 odišiel cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu do exilu. Dňa 20. 6. 1940 sa v Belehrade prihlásil do čs. vojska v zahraničí, na začiatku júla 1940 prišiel do Palestíny, kde sa stal príslušníkom čs. pešieho pluku č. 4 – Východného, v ktorom bol ustanovený za zástupcu veliteľa pluku. Od 13. 8. 1940 pôsobil ako veliteľ I/4 práporu, od 1. 11. 1940 ako veliteľ čs. pešieho práporu 11 – Východného, s ktorým sa od konca mája 1941 zúčastnil bojov v Libanone, Sýrii a pri obrane Tobruku. 7. 3. 1942 bol povýšený do hodnosti plukovníka pechoty a od 24. 4. 1942 sa stal veliteľom čs. ľahkého protilietadlového pluku 200 – Východného. Na začiatku júla 1943, po skončení bojov v severnej Afrike, spolu s príslušníkmi ľahkého protilietadlového pluku odišiel do Veľkej Británie, kde sa 3. 9. 1943 stal zástupcom veliteľa čs. samostatnej obrnenej brigády. 7. 3. 1944 bol povýšený na brigádneho generála (brig. gen.) a 29. 3. 1944 sa stal prednostom I. odboru čs. MNO v Londýne. 29. 8. 1944 odletel do ZSSR a dňa 19. 9. 1944, počas bojov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR v Karpatsko-duklianskej operácii, sa stal veliteľom 3. čs. samostatnej brigády v ZSSR. Dňom 3. 4. 1945 prevzal od brig. gen. L. Svobodu funkciu veliteľa 1. čs. armádneho zboru, ktorú vykonával až do 25. 5. 1945. Pod jeho velením 1. čs. armádny zbor oslobodil Liptovský Mikuláš a pri ďalšom postupe v smere Ružomberok, Martin, Žilina a moravský Vsetín bojoval v horách Veľkej Fatry, Malej Fatry a Javorníkov.
Pred koncom mája 1945 bol ustanovený za dočasného veliteľa Vojenskej oblasti 1 (VO 1) v Prahe. 1. 6. 1945 povýšený na divízneho generála. Na konci októbra 1945 bol definitívne ustanovený za veliteľa VO 1. Dňa 20. 2. 1947 ho prezident ČSR povýšil do hodnosti armádneho generála (arm. gen.). Od začiatku mája 1950 bol na liečení. 31. 1. 1951 bol prepustený do výslužby ako vojenskej služby neschopný, v novembri 1952 zatknutý, 13. 2. 1954 bol zbavený hodnosti a v novembri 1954 odsúdený za údajnú sabotáž Košického vládneho programu v podmienkach armády na 6 rokov väzenia. Na základe intervencií N. S. Chruščova a maršalov ZSSR G. K. Žukova a I. S. Koneva bol v apríli 1956 zbavený obvinenia a prepustený z väzenia. 4. 7. 1956 mu bola vrátená hodnosť arm. gen. v. v. Svoje spomienky na účasť v protifašistickom odboji vydal v publikácii Ozvěny bojů. Praha 1968, 1987, Ozveny bojov. Bratislava 1968. Zomrel 18. 11. 1984 v Prahe.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 117. ISBN 978-80-89523-20-7
