Plukovník Ing. Július KLESKEŇ
Narodil sa 3. 4. 1917 v Turčianskych Tepliciach – Vieske, okres Martin. Ľudovú školu navštevoval v Turčianskych Tepliciach v rokoch 1923 – 1927. V rokoch 1927 – 1929 študoval na Reálnom gymnáziu v Martine, 1929 – 1935 v Bratislave. 1. 10. 1935 nastúpil do prezenčnej služby v delostreleckom pluku 111 v Košiciach a stal sa frekventantom Školy pre výchovu dôstojníkov delostrelectva v zálohe v Bratislave. 28. 9. 1936 bol v hodnosti desiatnika ašpiranta zaradený medzi vojenských akademikov. O dva dni neskôr bol prijatý do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave, ktorú absolvoval 29. 8. 1937 v hodnosti poručíka delostrelectva. Až do 17. 3. 1939 vykonával nižšie veliteľské funkcie v delostreleckých jednotkách čs. brannej moci v Opave a vo Frenštáte pod Radhoštěm.
Po vzniku Slovenského štátu prišiel na Slovensko, kde 23. 3. 1939 – 1. 4. 1939 vykonával funkciu pobočníka veliteľa delostreleckého pluku 109 v Bratislave. Od 1. 4. – 30. 9. 1939 bol veliteľom čaty Školy pre výchovu dôstojníkov delostrelectva v zálohe v Žiline. 1. 10. 1939 – 30. 9. 1940 bol učiteľom chemického výcviku vo Vojenskej akadémii v Banskej Bystrici, 1. 10. 1940 – 1. 9. 1941 veliteľ pomocnej batérie vo Vojenskej akadémii v Bratislave. Potom vyslaný do poľa, kde od 5. 9. 1941 do 6. 12. 1941 vykonával funkciu pomocníka na operačnom oddelení Zaisťovacej divízie. Po návrate z poľa od 2. 1. 1942 do 27. 8. 1944 bol veliteľom batérie pre dôstojníkov delostrelectva v zálohe a veliteľ pomocnej batérie vo Vojenskej akadémii v Bratislave.
Po vyhlásení Povstania sa pridal k jednotke Civilnej ochrany, ktorá pod jeho velením 1. 9. 1944 prišla na povstalecké územie. Po vzniku taktických skupín sa stal veliteľom 3. batérie 15 cm kanónových húfnic v rámci VI. taktickej skupiny. Od začiatku októbra 1944 bol veliteľom 1. delostreleckého oddielu Kyseľ III. taktickej skupiny. Túto funkciu zastával až do konca októbra 1944.
Po ústupe do hôr utvoril zo svojich vojakov asi 25-člennú voj.-part. skupinu, ku ktorej sa pridali aj ďalší bývalí povstaleckí vojaci a časť francúzskeho oddielu kpt. Georgesa de Lannuriena. Skupina sa rozrástla na asi 80-členný oddiel, ktorý si vybudoval základňu v priestore Kotmanovských lazov. Koncom roka 1944 sa oddiel stal súčasťou Čs. partizánskej brigády pplk. V. Lichnera, ako jej 3. prápor. S časťou oddielu, vrátane skupiny Francúzov, sa v polovici januára 1945 spojil so sovietskou Červenou armádou. Od 1. 2. – 30. 5. 1945 bol veliteľom delostreleckého oddielu 6 v 4. čs. samostatnej brigáde 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Počas oslobodzovacích bojov bol pri Žiari nad Hronom a Bystřici pod Hostýnem ranený.
1. 6. – 30. 7. 1945 bol náčelníkom štábu delostrelectva 4. divízie v Šali nad Váhom. Od 1. 8. – 30. 8. 1945 sa zúčastnil na MNO – veliteľstve delostrelectva na príprave a organizácii škôl pre záložných dôstojníkov delostrelectva. 25. 8. 1945 ho povýšili na majora delostrelectva. Od 1. 9. – 30. 10. 1945 bol veliteľom Školy pre výchovu dôstojníkov delostrelectva v zálohe v Jihlave. 1. 11. 1945 – 30. 7. 1947 absolvoval Vysokú školu válečnú v Prahe. 1. 7. 1947 – 30. 8. 1948 bol náčelníkom 5. oddelenia Vojenskej oblasti 4 v Bratislave. V rokoch 1948 – 1967 bol vysokoškolským pedagógom na rôznych vojenských vysokých školách v Prahe, Brne a vo Vyškove. Prednášal všeobecnú taktiku, operačné umenie a vojenský zemepis. Od 1. 7. 1968 – 2. 1. 1970 bol náčelníkom rozborovej skupiny študijného oddelenia veliteľstva Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého v Brne. Zomrel 2. 1. 1970 v Brne.
Text: PhDr. František CSÉFALVAY, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 118. ISBN 978-80-89523-20-7.
