Lietadlo MiG-23UB
Mikojan-Gurjevič MiG-23UB je jednomotorové prúdové dvojmiestne nadzvukové cvičné bojové lietadlo tretej generácie. Samonosná celokovová konštrukcia a krídlo s meniteľnou geometriou spolu s trojbodovým podvozkom čelného typu, zaťahovaným do trupu lietadla, sú charakteristickými rysmi MiGu-23.
V lietadle je použitý jednoprúdový turbokompresorový motor s prídavným spaľovaním R-27F2M-300 konštruktéra K. Chačaturova z konštrukčnej kancelárie S. R. Tumanského. Lietadlo je určené predovšetkým k pokračovaciemu výcviku vojenských pilotov pre lietadlá MiG-23BN, MiG-23MF a MiG-23ML. Výcviková verzia sa využívala konkrétne k nácviku bojových situácií a bojového použitia palubných zbraní. Lietadlo môže byť taktiež použité na ničenie vzdušných a pozemných cieľov riadenou aj neriadenou výzbrojou za normálnych aj sťažených poveternostných podmienok, vo dne aj v noci, a na vykonávanie vzdušného prieskumu.
Lietadlo MiG-23UB je dvojmiestnym variantom stíhacieho lietadla MiG-23. Práce na prototype lietadla boli dokončené v marci 1969. V máji 1969 skúšobný pilot M. M. Komarov urobil prvý zálet lietadla MiG-23UB. Po ukončení prototypových skúšok v roku 1970 bolo lietadlo MiG-23UB zaradené do sériovej výroby. Konštrukčne vychádzala z lietadla MiG-23M a od roku 1971 až do roku 1978 prebiehala v závode v Irkutsku.
Cvičné bojové lietadlá MiG-23UB (UB – „УЧЕБНО – БОЕВОЙ“) boli zaraďované do výzbroje československého vojenského letectva spolu so stíhacími bombardovacími lietadlami MiG-23BN a stíhacími lietadlami MiG-23MF, MiG-23ML postupne od roku 1978. Československé vojenské letectvo prevzalo od výrobcu do prevádzky sedem cvičných bojových lietadiel MiG-23UB. Po rozdelení ČSFR v roku 1993 na základe dohody o delení majetku štátu ostali všetky lietadlá typu MiG-23MF, MiG-23ML, MiG-23BN a MiG-23UB v Armáde Českej republiky. V roku 2002 dostalo Slovenské technické múzeum Košice lietadlo ako dar od Leteckých opravovní Kbely.
Lietadlo s trupovým číslom 8109 bolo vyrobené pod typovým označením 23U 23. februára 1981 v Sovietskom zväze. Prelet lietadla z výrobného podniku v Irkutsku do ČSSR bol vykonaný v dňoch 28. 4. až 10. 5. 1981 k 28. stíhaciemu bombardovaciemu leteckému pluku Čáslav. Prelet trval osem hodín so siedmimi pristátiami. Preberací zálet v rozsahu prvého a druhého programu na letisku Čáslav vykonal 11. 6. 1981 veliteľ 1. letky pplk. K. Hřebačka. Lietadlo slúžilo pri 28. sbolp Čáslav (VÚ 1115) až do 10. 2. 1998, keď bolo prelietnuté na letisko České Budějovice a odovzdané VÚ 2475 České Budějovice. Počas svojej prevádzky nalietalo celkom 1 492,5 hod. a vykonalo 2 979 pristátí. Posledný let s lietadlom vykonal dňa 10. 2. 1998 pilot K. Medek z letiska Čáslav
na letisko v Českých Budějoviciach. Let trval 65 min.
VHÚ získalo lietadlo zámenou zo Slovenského technického múzea Košice. Do expozície VHM v Piešťanoch bolo lietadlo dopravené 9. 9. 2010 v rozobratom stave. Od roku 2010 bolo dlhodobo uložené vo vonkajšej expozícii vo VHM na letisku v Piešťanoch. Dopĺňalo rad lietadiel MiG-23ML a MiG-23BN. V roku 2024 sa stalo predmetom renovácie v Leteckých opravovniach Trenčín. V blízkej budúcnosti sa plánuje umiestnenie tohto zbierkového predmetu v priestoroch hangáru H-1 v novej, komplexne zrenovovanej podobe.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. VII - Letecká technika, LT 115 Lietadlo nadzvukové prúdové jednomotorové dvojmiestne stíhacie bombardovacie výcvikové MiG-23 UB, ev. č. 8109, katalogizačný záznam.
VHM – Mo Piešťany, Zbierka VII - Letecká technika, LT 115, Lietadlo nadzvukové prúdové jednomotorové dvojmiestne stíhacie bombardovacie výcvikové MiG-23 UB, ev. č. 8109, prevádzková dokumentácia.
DÚBRAVČÍK, Jan. Osmadvacítka, historie 28. stíhacího bombardovacího leteckého pluku. Cheb : Svět křídel, 2007, 298 s. ISBN 80-86808-40-8.
Let-51-35. Praktická aerodynamika letounů MiG-23ML, MiG-23UB. Praha : MNO, 1988.
OVČÁČIK, Michal. MiG-23. Stíhací varianty. Praha : Nakladatelství 4+, 1994, 48 s. ISBN 80-900708-3-3.
Text: Mgr. Jerguš Váry, VHÚ – VHM
Foto: VHÚ – VHM, LOTN
