Replika bojovej zástavy 1. československej samostatnej tankovej brigády
Výrazným diplomatickým úspechom československej exilovej vlády v Londýne bolo jej uznanie Sovietskym zväzom, čím sa vytvorili podmienky aj na vznik čs. vojenských jednotiek na jeho území. Dňa 18. júla 1941 bola podpísaná zmluva medzi Československou republikou a ZSSR, na základe ktorej sa na jeho území mohli z československých občanov vytvoriť prvé vojenské jednotky. Velenie týchto jednotiek bolo menované čs. vládou, no následne ho muselo odsúhlasiť aj sovietske velenie. V bojovom nasadení tieto čs. jednotky podliehali priamo sovietskemu veleniu. Následne boli vojenskou dohodou z 27. septembra 1941 stanovené ďalšie podmienky výstavby čs. vojska v ZSSR. Jeho základom bola skupina čs. vojakov na čele s podplukovníkom Ludvíkom Svobodom. Už vo februári 1942 sa v Buzuluku sformovalo jadro prvej československej jednotky, ktorá od júla 1942 začala používať názov 1. čs. samostatný poľný prápor v ZSSR. Z neho sa neskoršími reorganizáciami vytvorila 1. čs. pešia brigáda v ZSSR. V roku 1943 bola táto jednotka vyzbrojená aj tankami a z jej zmiešaného priezvedného oddielu bol vytvorený tankový prápor. V rámci ďalšej reorganizácie spojenej s výstavbou 1. čs. armádneho zboru v ZSSR z neho vznikol v apríli 1944 zlúčením s novovznikajúcim tankovým práporom zboru 1. čs. tankový pluk. Ten bol 25. júla 1944 rozvinutý do 1. čs. tankovej brigády v ZSSR.
1. čs. tanková brigáda v ZSSR výraznou mierou zasiahla aj do bojov v rámci Karpatsko-duklianskej operácie, i keď jej výstavba nebola dokončená. Tvorili ju tri tankové prápory, motorizovaný prápor samopalníkov a ďalšie jednotky, pričom vo výzbroji mala mať 65 stredných tankov. Zo začiatku bola síce vybavená len jedným ľahkým tankom T-70, siedmimi tankami T-34/76 a jedným samohybným delom SU-85, no o pár dní neskôr bola doplnená o ďalšiu techniku. Brigáda však počas bojov utrpela výrazné straty a už na konci októbra 1944 mala len tri bojaschopné tanky T-34/76, dve samohybné delá SU-85, časť kolesových vozidiel a samopalníkov. Úplnú bojovú pohotovosť potom dosiahla jednotka až vo februári 1945, keď bola vyzbrojená 52 tankami T-34/85, dvanástimi tankami T-34/76, jedným tankom T-70, dvoma samohybnými delami SU-85, 75 kusmi nákladnej, špeciálnej a cisternovej techniky a šiestimi pásovými traktormi na odťahovanie zasiahnutých tankov. Dňa 16. februára 1945 nastúpila brigáda na námestí v Kežmarku, odkiaľ sa presunula na front cez Spišskú Belú a Spišskú Starú Ves na Nový Targ. Po prekročení československo-poľskej hranice 15. apríla 1945 sa zapojila do ďalších bojov, významnú úlohu zohrala aj v rámci Ostravsko-opavskej operácie.
Občania mesta Kežmarok udelili vo februári 1945 brigáde „bojovú zástavu“, a to na podnet pracovníčok tamojšieho textilného závodu, kde ju aj vyhotovili. Tzv. kežmarská zástava bola vyrobená z bieleho hodvábu, na ktorom bol kombinovaný čs. štátny znak s červenou hviezdou, vo venci bol vyšitý tank a za ním veľká číslica 1. Keďže však nezodpovedala predpísanému vzoru, jej ďalšie používanie bolo zakázané a bola uschovaná len ako pamätný artefakt. Na udelenie skutočnej bojovej zástavy si však brigáda musela počkať. Slávnosť udelenia bojovej zástavy sa konala až po ukončení bojov 16. mája 1945 na zámku Koloděje pri Prahe, aby sa už o deň neskôr mohli jej príslušníci zúčastniť slávnostnej prehliadky čs. vojska ulicami Prahy.
V súčasnosti sú originály oboch spomínaných bojových zástav uložené v zbierkovom fonde VHÚ Praha. Do zbierok VHM Piešťany bola v roku 2009 zaradená replika oficiálnej bojovej zástavy brigády z roku 1945, ktorá bola vyrobená pre múzejné účely firmou Velebný & Fam s. r. o. v Ústí nad Orlicí. V strede rubovej strany je v otvorenom venci vyšitý názov brigády, pod ním letopočet 1945, v dolnej časti nápis „VĚRNOST ZA VĚRNOST!“. Žrď zástavy bola ukončená v hornej časti hrotom v tvare plného zlatého odlievaného kosoštvorca s motívom strieborného leva v červenom poli.
Použitá literatúra:
VHÚ-VHM Piešťany, Zbierka XVI – Bojové zástavy, štandardy, vlajky, BZ 65 Replika bojovej zástavy 1. čs. tankovej brigády v ZSSR, katalogizačný záznam.
BYSTRICKÝ, Jozef. 1. československá samostatná tanková brigáda v ZSSR. In: Obrana. Mesačník MO SR, roč. 28, 2020, č. 12, s. 46. ISSN 1336-1910.
SVOBODA, Zbyšěk. Válečné prapory čs. tankistů. In: Lidová armáda, roč. 13, 1977, č. 24, s. 48.
PURDEK, Imrich. Československá a slovenská vojenská symbolika v priesečníku heraldiky, faleristiky a vexikológie (1914 – 1945). Bratislava : Vojenský historický ústav, 2015, 322 s. ISBN 978-80-89523-31-3.
KOPECKÝ, Milan. 1. československá samostatná tanková brigáda v Karpatsko-dukelské operaci. In: Historie a vojenství, roč. 53, 2004, č. 3, s. 53-73. ISSN 0018-2583.
KOPECKÝ, Milan. Závěrečné boje 1. československé samostatné tankové brigády v Ostravské operaci. In: Historie a vojenství, roč. 54, 2005, č. 2, s. 76-88. ISSN 0018-2583.
Text: PhDr. Viera Jurková, VHÚ – VHM Piešťany
Foto: VHÚ – VHM Piešťany
