Generálmajor vo výslužbe in memoriam Ing. Vojtech KOVÁČ (pôvodne Kovacs)
Narodil sa 21. 2. 1900 vo Zvolene. Navštevoval strojnícku školu vo Zvolene (1914 – 1918) a Vyššiu priemyselnú školu strojnícku v Košiciach (1918 – 1922), kde získal titul Ing. Po absolvovaní Školy pre výchovu dôstojníkov delostrelectva v zálohe bol v októbri 1923 v hodnosti ppor. del. odoslaný do zálohy. Do roku 1929 pracoval ako konštruktér pre rôzne súkromné firmy (okrem iného aj pre Škodove závody v Plzni). Finančná situácia rodiny však výrazne prispela k tomu, že sa začiatkom mája 1930 upísal armáde. Odvelili ho do skupiny dôstojníkov stavebnej služby z povolania a pridelili k stavebnej správe MNO.
Po vzniku Slovenského štátu zastával až do roku 1944 funkciu prednostu stavebného oddelenia MNO, pričom do 15. 7. 1944 pôsobil v tejto funkcii v Bratislave a do 28. 8. 1944 potom v Kremnici. Zároveň bol pracovníkom Najvyššieho úradu pre zásobovanie. Spolupracoval s ilegálnou SNR na hospodárskych prípravách SNP. Usiloval sa zachraňovať ľudí a materiál pred odtransportovaním do Nemecka. Výraznou mierou sa podieľal na sfunkčnení a zefektívnení výroby opevňovacieho materiálu. Koncom augusta 1944 prešla väčšina pracovníkov oddelenia pod jeho velením na povstalecké územie a dala sa do služieb 1. čs. armády na Slovensku. V jej organizácii zastával od začiatku v hodnosti pplk. stav. post referenta opevňovacích prác veliteľstva armády a bol dôležitým členom Povereníctva SNR pre veci hospodárske a zásobovacie. 2. 9. 1944 bol veliteľom vojenského zabezpečenia transportu určeného na prepravu zlatého pokladu z Kremnice do budovy Národnej banky v Banskej Bystrici. Referát opevňovacích prác bol vytvorený s úlohou organizovať technickú pohotovosť z miestnych pracovných skupín, ktoré boli vytvorené v Banskej Bystrici, Brezne, Zvolene, Troch Duboch, Kremnici, Tisovci, Liptovskej osade a pri veliteľstvách I., III. a V. taktickej skupiny. Od 9. 9. 1944 mal vlastný štáb a priamo mu podliehali referenti jednotlivých pracovných skupín. Po vypuknutí Povstania viedol úpravy letísk, budovanie protitankových zátarasov. Organizačne zabezpečoval opevňovacie práce a vykonával nad nimi odborný dozor. Riadil práce na prístupoch do Banskej Bystrice, ako boli prístupy zo severu na Malom Šturci, z východu pri Šalkovej a na juhu v priestore Kremnička – Badín – Vlkanová v smere od Zvolena. V čase zužovania banskobystrického obranného perimetra spoluorganizoval rozsiahle pracovné nasadenie obyvateľstva Banskej Bystrice a priľahlého okolia na opevňovacie práce. Po páde Bystrice ustúpil do hôr a pokračoval v part. spôsobe boja. Predovšetkým riadil zatarasovacie práce v Hrochoťskej doline hatiace postup Nemcov na Poľanu, kde sa mal organizovať nový odpor povstalcov. V priestore Poľany potom pôsobil až do 13. 2. 1945, keď bol chytený. Hneď v ten deň sa mu však podarilo ujsť a spojiť sa s partizánmi, s ktorými sa zúčastnil bojov o Kyslinky. Príslušníkom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR bol od konca marca, avšak už 16. 4. 1945 bol pridelený na stavebné oddelenie MNO v Košiciach ako jeho vedúci. Po vojne bol oficiálne ustanovený za prednostu oddelenia opevňovacích prác na Hlavnom štábe, pričom v roku 1946 absolvoval na Strojníckej fakulte Vysokého učenia technického v Brne v odbore stavebníctva svoju druhú štátnu skúšku. 19. februára 1947 bol mimoriadne povýšený o dva stupne na generála stavebnej služby. Už začiatkom januára 1950 bol z armády prepustený a bola mu odobratá hodnosť. V rokoch 1950 – 1951 a 1958 – 1961 bol navyše neoprávnene väznený, pričom právne a voj. rehabilitovaný bol až v roku 1968. Medzitým pracoval pre Vodohospodárske služby v Prahe a Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky v Bratislave. Do svojho druhého uväznenia stihol ešte pracovať ako vedúci oddelenia technického rozvoja Výskumného ústavu káblov a izolantov. Po udelení amnestie odišiel na dôchodok. Zomrel 20. 9. 1983 v Bratislave. V roku 1991 mu bola posmrtne priznaná hodnosť generálmajora vo výslužbe.
Text: Mgr. Alexej MASKALÍK, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 126-127. ISBN 978-80-89523-20-7.
