Odpaľovacia rampa SM-90 z protilietadlového raketového kompletu S-75M Volchov
Začiatkom 50. rokov 20. storočia letectvo USA vyvinulo diaľkové prúdové bombardéry (hlavne B-52 Stratofortress) lietajúce vo veľkých výškach, schopné niesť okrem bežnej výzbroje i atómové zbrane. To podnietilo ZSSR k vývoju protilietadlových raketových systémov, ktoré veľmi rýchlo nahradili protilietadlové delostrelectvo určené pre vysoko letiace ciele. Ich vývoj začal v roku 1950 v testovacom raketovom komplexe Kapustin Yar neďaleko Astrachánu. Prvým protilietadlovým raketovým kompletom (PLRK) vo výzbroji ZSSR bol od roku 1955 S-25 Berkut, po ktorom nasledovali od roku 1957 SA-75 Dvina, od roku 1959 S-75 Desna a od roku 1961 S-75 Volchov, neskôr modernizovaný na verziu S-75 M Volchov. Jednotlivé názvy Dvina, Desna a Volchov sú odvodené od názvov riek na území vtedajšej ZSSR.
Komplety S-75 tvorili hlavnú kostru protilietadlovej ochrany ZSSR od konca 50. rokov až do začiatku 80. rokov 20. storočia, kedy boli postupne nahrádzané modernejším systémom S-300. Do výzbroje štátov Varšavskej zmluvy a spojencov ZSSR boli exportované vo veľkých počtoch od začiatku 60. rokov 20. storočia. V Číne sa dokonca S-75 vyrábali licenčne pod označením HQ-1 a HQ-2. PLRK S-75 bol najrozšírenejším protilietadlovým raketovým systémom na celom svete a v rôznych modifikáciách bol dodaný do viac ako štyridsiatich krajín celého sveta.
PLRK SA-75/S-75 bol určený na obranu dôležitých administratívnych, politických a hospodárskych centier, zoskupení vojsk, letísk a veliteľských stanovíšť pred lietadlami, vrtuľníkmi, raketami s plochou dráhou letu a inými lietajúcimi cieľmi v stredných a vyšších výškach. Je to komplet operujúci zo stacionárneho postavenia, avšak podľa potreby môže byť veľmi rýchlo premiestnený do iného postavenia. Typické palebné postavenie raketovej batérie S-75 malo podobu šesťcípej hviezdy, v strede ktorej bol strelecký navádzací rádiolokátor a okolo šestica odpaľovacích rámp, z ktorých každá niesla jednu dvojstupňovú raketu. Na jeden cieľ mohli súčasne smerovať tri rakety. Modernizovaná verzia S-75 M Volchov sa vyznačovala dlhším dostrelom na vzdialenosť od 7 km do 43 km a možnosťou zasahovať ciele letiacie vo výškach od 100 m až do výšky 30 km.
Hlavnými časťami PLRK S-75 Volchov sú :
stanica navedenia rakiet SNR-75 (v kóde NATO - Fan Song)
odpaľovacie rampy SM-90
protilietadlové riadené rakety V-755 a V-759
nabíjacie prepravníky rakiet PR-11
prehľadový riadiaci rádiolokátor P-18 s identifikačným zariadením 1L-22 Parol doplnený o výškomer PRV-11
napájacie zdroje
Odpaľovacia rampa SM-90 je určená na zamierenie rakiet a ich odpálenie. Rampa môže byť zvinutá v pochodovej polohe či rozvinutá v bojovej polohe. V pochodovej polohe sa preváža po železnici alebo ťahačom. ČSĽA využívala na tento účel Tatry 813 a 815. Pri rozvinutí odpaľovacej rampy do bojovej polohy sa najprv odtiahol kolesový podvozok, rozvinula sa lafeta v tvare kríža, prepravný ťahač ZiL-131 doviezol k rampe raketu, tá sa umiestnila na rampu a pripravila sa na bojové nasadenie. Každá rampa obsahovala v zadnej časti rozrážač plynov určený na ochranu pôdy pri štarte rakety.
Do výzbroje ČSĽA sa prvé protilietadlové systémy začali zaraďovať od roku 1961, konkrétne SA-75M Dvina boli rozmiestnené okolo Prahy. Na území Slovenska bol nimi od roku 1962 vyzbrojený 186. protilietadlový delostrelecký pluk Pezinok, ktorý zabezpečoval ochranu Bratislavy. Ten bol po obdŕžaní PLRK reorganizovaný na 186. protilietadlový raketový pluk (od roku 1978 brigáda). Pezinský pluk tvorili v druhej polovici 60. rokov minulého storočia tri protilietadlové raketové oddiely (plro) a jeden technický oddiel. 1. plro Lozorno, 2. plro Senec, 3. plro Rohovce a od roku 1974 4. plro Dunajská Lužná. Prezbrojenie na modernejší a výkonnejší S-75 M Volchov začalo na území Česka od roku 1965, hlavne v okolí Prahy. Slovenska sa táto modernizácia dotkla až na prelome rokov 1984 - 1985. Vo výzbroji zostal aj po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, avšak na prelome nového tisícročia bol definitívne vyradený z dôvodu zastaranosti a redukovania protilietadlových jednotiek.
Predmetná odpaľovacia rampa SM-90 s výrobným číslom 4084 bola nadobudnutá bezodplatným prevodom od VÚ 5949 Pezinok a zaradená do zbierok VHM v roku 1996. Spolu s cvičnou raketou je súčasťou vonkajšej časti stálej expozície VHM v Piešťanoch, čím dokumentujú výzbroj protilietadlových jednotiek našej armády.
Technické údaje S-75M Volchov – odpaľovacie zariadenie SM-90
Hmotnosť v pochodovej polohe: 14 200 kg
Hmotnosť v bojovej polohe: 11 100 kg
Dĺžka: 10,2 m
Rozsah uhlov odpálenia rakety: 10° - 75°
Dĺžka rakety: 10,8 m
Hmotnosť rakety: 2406 kg
Hmotnosť bojovej hlavice: 196 kg
Rýchlosť rakety: 3 Mach
Použité zdroje:
KVASNIAK, Lukáš. Čisté nebe nad Československem. Praha : CPress, 2024, 160 s. ISBN 978-80-26453512.
LANG, Pavel. Protiletadlový raketový komplex S-75 VOLCHOV. In: ATM, roč. 30, 1998, č. 4, s. 18-21.
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. VIII – Technika PVO, PVO 15, Rampa odpaľovacia SM-90 protilietadlového raketového kompletu S-75 VOLCHOV, katalogizačný záznam.
VYSTAVĚL, Stanislav. Přes nás neproletí. Cheb : Svět křídel, 2016, 208 s. ISBN 978-80-87567-98-2.
ZÁHRADNÍK, Ladislav. Od kanónov k raketám. Storočnica protilietadlovcov, 2. časť. In: Obrana, roč. 29, 2021, č. 3, s.. 38-39.
ZÁHRADNÍK, Ladislav. Protilietadlovci na Slovensku. Liptovský Mikuláš : vlastn. nákl., 2. dopl. vyd., 2022, 47 s.
Text: Mgr. Ondrej Haládik, VHÚ – VHM
Foto: VHÚ – VHM
