Podplukovník intendancie Ladislav KASL
Narodil sa 16. 10. 1907 v Ružomberku. Po skončení štátneho reálneho gymnázia v Ružomberku v r. 1926 nastúpil na prezenčnú vojenskú službu, počas ktorej absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohy. V závere prezenčnej služby aktivoval a bol prijatý za vojaka z povolania. V hodnosti por. pech. ho pridelili do pešieho pluku 47 v Mladej Boleslavi a súčasne odoslali do aplikačnej školy v Miloviciach. Následne pôsobil v pešom pluku 47 vo funkcii veliteľa čaty. V januári 1931 bol na krátky čas preložený do skupiny dôstojníkov automobilového vojska a zaradený do automobilového práporu 3, resp. v automobilovom učilišti v Prahe. Od apríla 1931 vykonával funkciu veliteľa čaty v pešom pluku 20 v Michalovciach, kde ho v októbri 1932 povýšili na npor. pech. Po absolvovaní topografického kurzu bol v septembri 1934 premiestnený do Vojenského zemepisného ústavu v Prahe. Vo funkcii topografa v r. 1935 absolvoval pechotný strelecký kurz v Miloviciach a Plaveckom Podhradí a v októbri 1937, po povýšení na kpt. pech., sa stal poslucháčom Vojenskej intendačnej školy v Prahe. V apríli 1938 bol dočasne pridelený k veliteľstvu 1. pešej divízie v Ružomberku, v septembri t. r. k intendancii veliteľstva IV. zboru v Olomouci a vo februári 1939 k intendačnému oddeleniu veliteľstva 9. pešej divízie v Bratislave.
V marci 1939 bol prijatý do slovenskej brannej moci v hodnosti stot. pech. a zaradený na funkciu prednostu osobného, organizačného, mobilizačného a výcvikového odd. intendancie MNO v Bratislave. V decembri 1939 ho preradili do skupiny dôstojníkov intendačnej služby a v júli 1940 povýšili na mjr. int. Od júla do decembra 1941 pôsobil na východnom fronte ako prednosta intendačnej služby Rýchlej divízie. Po návrate z poľa prevzal pôvodnú funkciu. V januári 1943 bol povýšený na pplk. int. a súčasne ustanovený za prednostu intendancie Veliteľstva divíznej oblasti 2 v Prešove. Od februára 1944 vykonával funkciu prednostu a od septembra t. r. funkciu zástupcu prednostu intendancie Vojenskej správy MNO v Bratislave. V apríli 1945 sa prihlásil do čs. armády na veliteľstve partizánskeho práporu v Piešťanoch, kde ho poverili úlohou zabezpečiť zásobovanie jednotiek čs. armády a rumunskej armády, sovietskej Červenej armády a civilného obyvateľstva v tejto posádke. O mesiac neskôr bol odoslaný k prijímacej komisii v Turčianskom Sv. Martine, ktorá jeho žiadosť o prijatie do čs. armády zamietla. Rovnaké stanovisko zaujala aj odvolacia komisia v Prahe. Po prijatí zákona č. 72/1946 sa opäť prihlásil do čs. armády. V novembri t. r. bol povolaný do činnej služby a pridelený na intendanciu veliteľstva 9. pešej divízie v Nitre. Od septembra 1948 vykonával funkciu veliteľa tyla divízie. V októbri t. r. bolo jeho povolanie do čs. armády zrušené spolu s vojnovými povýšeniami do hodností mjr. a pplk. Vo februári 1949 ho MNO poslalo na dovolenku s čakaním a dňom 1. 8. 1949 preložilo do výslužby.
Text: pplk. v. v. PhDr. Jan ŠTAIGL, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 114. ISBN 978-80-89523-20-7
