Podplukovník v. v. Gejza KELEMEN
Narodil sa 26. 4. 1917 v Zelenej, okres Lučenec. Po absolvovaní gymnázia s maturitou 1. 10. 1937 nastúpil na vojenskú prezenčnú službu v Banskej Bystrici, kde absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe.
1. 9. 1939 bol vymenovaný na poručíka pechoty prezenčnej služby a pridelený k veliteľstvu 2. divízie. 1. 3. 1940 ho aktivovali a 1. 10. 1940 pridelili k Veliteľstvu pozemného vojska na výcvikové oddelenie. V máji 1941 absolvoval aplikačný kurz aktívnych dôstojníkov v Bratislave. 27. 6. 1941 odišiel do poľa s Veliteľstvom armády a po troch mesiacoch sa vrátil na Veliteľstvo pozemného vojska. Novú frontovú službu absolvoval od 27. 5. 1942 v rámci Zaisťovacej divízie. 1. 7. 1942 ho povýšili na nadporučíka pechoty. Z poľa sa vrátil 12. 5. 1943 a necelý rok pôsobil na MNO. 25. 4. 1944 ho pridelili k Veliteľstvu divíznej oblasti 1 do Trenčína s mobilizačným určením pre štáb divízie. 6. 5. 1944 odišiel na východné Slovensko, kde sa v rámci 1. pešej divízie Armádneho veliteľstva stal prednostom 2. (spravodajského) oddelenia. Od 20. 7. 1944 absolvoval spravodajský kurz vo Vysokých Tatrách. 3. augusta 1944 sa pri Oblíku zúčastnil stretnutia s predstaviteľmi partizánskeho oddielu Čapajev spolu s veliteľom 1. pešej divízie plk. M. Markusom, mjr. E. Polkom, stot. J. Stejskalom ohľadom koordinácie aktivít vojenského odboja s partizánmi. V čase odzbrojenia východoslovenských divízií prešiel k partizánom brigády Čapajev a po mjr. E. Polkovi sa stal veliteľom oddielu Ščors. 10. 2. 1945 bol prezentovaný pri 1. čs. armádnom zbore a ustanovili ho za náčelníka štábu práporu samopalníkov 4. čs. brigády. Po skončení vojny, 13. 6. 1945, bol ustanovený za prednostu 2. oddelenia 4. divízie v Šali a 23. 6. 1945 povýšený na kapitána pechoty. 31. 3. 1946 ho premiestnili k pešiemu práporu 39 do Trenčína a o mesiac neskôr k pešiemu práporu 41 do Žiliny. V septembri 1948 dostal veliteľskú výstrahu od Veliteľstva 4. oblasti, pretože „nenašiel dosť kladný pomer k ľudovo-demokratickému zriadeniu a budovateľskému úsiliu nášho ľudu a jeho predstaviteľov...“ a 1. 1. 1949 v hodnosti štábneho kapitána pechoty ho prepustili z čs. armády. Rehabilitovaný bol v r. 1992 v hodnosti podplukovníka vo výslužbe. Zomrel 11. 6. 1997 v Lučenci.
Text: PhDr. František CSÉFALVAY, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 115. ISBN 978-80-89523-20-7
