Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

BOMBOVÝ KONTAJNER C 500 alebo C 500 II SO ZÁPALNOU SUBMUNÍCIOU (Streubrand C 500 bzw. C 500 II) 

Aktualizované:
BOMBOVÝ KONTAJNER C 500 alebo C 500 II SO ZÁPALNOU SUBMUNÍCIOU (Streubrand C 500 bzw. C 500 II)
BOMBOVÝ KONTAJNER C 500 alebo C 500 II SO ZÁPALNOU SUBMUNÍCIOU (Streubrand C 500 bzw. C 500 II)

 

Od prvej svetovej vojny nadobúdalo vojenské letectvo čoraz väčší význam a s technologickým pokrokom sa rozširovalo aj jeho strategické použitie. Jeho z hlavných úloh bolo bombardovanie nepriateľských cieľov či už priamo na fronte alebo v zázemí, kde bolo dôležité narušiť jeho logistický systém ničením skladov, dopravných komunikácii i prostriedkov, priemyselných komplexov a pod. Doplňujúcim efektom bombardovania bola demoralizácia vojska a pri zasiahnutí civilných cieľov aj civilného obyvateľstva. Nemecká Luftwaffe patrila v období druhej svetovej vojny k najlepším leteckým armádam. Na ničenie pozemných cieľov používala rôzne typy leteckých bômb, od trhavých cez protipancierové až po zápalné. 

V centrálnej expozícii VHM vo Svidníku je vystavené torzo bombového kontajnera C 500 alebo C 500 II so zápalnou submuníciou (Streubrand C 500 bzw. C 500 II). Bombový kontajner bol určený na ničenie pozemných cieľov, ako boli  lesy, suché trávnaté plochy, ľahké drevené stavby, vonkajšie sklady či sklady pohonných hmôt. Konštrukčne sa podobal leteckej zápalnej bombe C 500 (Flambombe C 500), ktorej ničivý účinok bol obmedzený na okolie miesta dopadu, zatiaľ čo submínicia vysypaná z kontajnerovej bomby zasiahla oveľa väčšiu plochu a mohla tak spôsobiť oveľa viac škody.  Nositeľom ničivého účinku bolo 1 400 kusov zápalných kaziet, ktoré boli v kontajneri uložené v 20% alkoholovom roztoku. Samozápalné kazety boli plnené fosforom a vyrábali sa v dvoch variantoch. Kontajnery s označením C 500 boli plnené zápalnou muníciou s okamžitým zápalom, zatiaľ čo kontajnery s označením C 500 II muníciou s oneskorením zápalu. Hmotnosť zápalnej náplne bola 146 kg z celkovej hmotnosti munície 180 kg.

Bombový kontajner sa skladal z obalu so stabilizátorom letu, zápalných kaziet, alkoholového roztoku a časového zapaľovača Zt.Z (89) B. Obal sa skladal z dvoch polovíc vyrobených z plechu, ktoré  boli spojené bodovým zvarom a hermetický utesnené. Povrch sa natieral modrosivou farbou a čiernou sa nanášalo označenie: Streubrand C 500 alebo Streubrand C 500 II spolu s varovným nápisom o nebezpečenstve pri páde munície a prerušení zápalnej šnúry. Kontajnery mali na špici a valcovej časti aj po jednom červenom páse. V mieste uloženia zapaľovača sa nachádzala drevená vložka, ktorá bránila jeho uvoľneniu.  Dôležitou súčasťou bola aj zápalná šnúra, ktorá viedla cez drevenú vložku i spoje obalu. Šnúra mala počas letu zabezpečiť bezproblémové otvorenie obalu a vysypanie zápalných kaziet na cieľ. 

Munícia sa na lietadla pripevňovala pomocou viacerých závesných systémov, ako boli napr. závesníky ETC 500, ETC 501, PVC 1006 a iné. 

Pri horení fosforovej náplne dochádzalo  k uvoľňovaniu jedovatého dymu, proti ktorému sa chránilo pomocou plynovej masky. Zároveň pri manipulácii s kazetovou submuníciou musela obsluha používať ochranné prostriedky, pretože hrozilo poleptanie pokožky, prípadne priotrávenie. 

Prezentovaný bombový kontajner C 500 alebo C 500 II so zápalnou submuníciou bol do zbierok múzea zakúpený od policajného pyrotechnika mjr. Jána Kosťa v roku 1980. Kontajner bol vyrobený v roku 1941 Ambi-Budd, Presswerke GmBH/Teile für den Flugzeugbau und Fi 103 (značka na stabilizátore bbz).

Použitá literatúra:
VHM – Mo Svidník, Zbierka č. VII – Letecká technika, LT 22 S, Torzo bombového kontajnera so zápalnou submuníciou C 500 alebo C 500 II, dokumentácia k zbierkovému predmetu.

L.Dv. 4200. Die deutsche Abwurfmunition. Berlín: Reichsminister der Luftfahrt und Oberbefehlshaber der Luftwaffe / Oberkommando der Luftwaffe, 1943.

TM 9-1985-2/TO 39 B-1A-9. German explosive ordnance. (Bombs, bomb fuzes, rockets, lands mines grenades and igniters) Washington: United States goverment Printing Office, 1953, 346 s. 

Text/Foto: Mgr. Ivan Cuper

Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky