Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Mjr. pech. Gejza MARCINKA (do 26. 11. 1940 Erdélyi) 

Aktualizované:
Mjr. pech. Gejza MARCINKA (do 26. 11. 1940 Erdélyi) 
Mjr. pech. Gejza MARCINKA (do 26. 11. 1940 Erdélyi) 

Mjr. pech. Gejza MARCINKA (do 26. 11. 1940 Erdélyi) 

Narodil sa 10. 2. 1899 v Maduniciach, okres Hlohovec. Po absolvovaní  Učiteľského ústavu v roku 1917 nastúpil na vojenskú službu ako jednoročný dobrovoľník. 15. 8. 1917 bol premiestnený do Školy pre výchovu dôstojníkov v zálohe v Šoproni, postupne bol povýšený až do hodnosti zástavníka. V r. 1919 sa prihlásil do čs. armády, ale ako učiteľ bol prepustený. V októbri 1921, počas druhého pokusu bývalého cisára Karola IV. o návrat do Maďarska a uchopenie moci, bol mobilizovaný ako podporučík v zálohe. Až do roku 1938 pracoval ako učiteľ, medzitým v r. 1925 povýšený na poručíka v zálohe a v r. 1935 na nadporučíka v zálohe. V rokoch 1934 a 1934 absolvoval Inštrukčný kurz pre dôstojníkov v zálohe v Trnave. V období od 24. 9. do 25. 11. 1938 bol povolaný na vykonávanie činnej služby počas mobilizácie. Koncom roka 1939 vykonal mimoriadne cvičenie v zbrani. 1. 2. 1940 bol prijatý do zboru dôstojníkov z povolania a premiestený k pešiemu pluku 5. Od 15. 6. do 6. 7. 1940 absolvoval Aplikačný kurz pre dôstojníkov pechoty. 1. 8. 1940 bol povýšený do hodnosti stotníka pechoty. Dňa 17. 3. 1942 odišiel na východný front, kde od 26. 3. do 1. 7. 1942 vykonával funkciu veliteľa II/101 práporu, od 27. 7. 1942 do 6. 8. 1943 funkciu veliteľa 2/101 roty a od 7. 8. do 11. 12 1943 funkciu veliteľa III/101 práporu. Medzitým 1. 1. 1943 bol povýšený na majora pechoty. Z východu sa vrátil 11. 12. 1943. 9. 2. 1944 ho ustanovili za mobilizačného dôstojníka pešieho pluku 2. Po vytvorení Armádneho veliteľstva v Prešove sa v máji 1944 stal veliteľom IV/2 práporu. O jeho činnosti do mája 1945 nie sú poznatky. 

Do čs. armády prijatý prijímacou komisiou 1. čs. armádneho zboru v Turčianskom Sv. Martine 17. 5. 1945. Od 1. 10. 1945 bol veliteľom náhradného práporu.  Na základe zrušenia rozhodnuta z 19. 10. 1945 o jeho prijatí do armády bol prepustený, ale hneď nato vzatý do kmeňového počtu pešieho pluku 12 ako omylom prepustený. Dňom 6. 3. 1946 bol neprijatý do čs. armády, 7. 7. 1948 pozbavený hodnosti majora pechoty v zálohe a degradovaný na vojaka v zálohe. Dátum a miesto smrti neznáme.

Text: PhDr. František Cséfalvay, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA Bratislava

Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 161. ISBN 978-80-89523-20-7.


 

Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky