Zariadenie pre nedoslýchavých, nemých a nepočujúcich - Phonophor (Siemens)
V múzejnej zbierke Zdravotný materiál Vojenského historického múzea Piešťany sa nachádza niekoľko predmetov, ktoré súvisia s vojenstvom len okrajovo. V dobe svojho vzniku boli skôr vzácnosťou – moderným technickým výdobytkom. Je zrejmé, že na naše územie sa dostali v menšom množstve a boli používané hlavne osobami, ktoré ich dokázali obstarať a zaplatiť. Medzi takýto zdravotnícky materiál určite patrí aj načúvací prístroj prezývaný „Fonofor“.
Zariadenie pre nedoslýchavých, nemých a nepočujúcich Phonophor Siemens bolo vyvíjané nemeckou firmou Siemens-Halske od konca 19. storočia. Werner von Siemens v roku 1878 objavil zosilňovač elektrického signálu (magnet v tvare podkovy), čím zdokonalil telefónny prístroj A. G. Bella. Prenos zvukových vibrácií sa zlepšil, pričom práve elektrický mikrofón a reproduktor hrali veľkú rolu. Elektrické zosilňovače významne zvýšili kvalitu týchto aparátov. V roku 1911 Louis Weber navrhol pre Siemens prvý prístroj, špeciálne určený pre hluchonemých: Esha-phonophor. Zariadenie na zosilňovanie zvukového signálu malo ostať kompaktné – malých rozmerov. V roku 1913 sa zariadenie dostalo do sériovej výroby a naštartovalo produkciu rady načúvacích prístrojov Siemens.
Po veľkom úspechu prvých fonoforov Siemens & Halske rozšírili výrobu slúchadiel aj v Berlíne – Wernerwerk. Nové modely mali byť ešte kompaktnejšie ako tie predošlé a, samozrejme, výkonnejšie. O úspechu zariadenia svedčí aj fakt, že len v USA sa ich predávalo v polovici 20. rokov 20. storočia niekoľko tisíc kusov ročne. Po skončení druhej svetovej vojny boli všetky závody Siemens poškodené a spoločnosť bolo nutné reorganizovať. Výrobou zdravotných načúvacích zariadení sa tak začala zaoberať divízia Siemens-Reiniger-Werke v Erlangene, ktorá funguje dodnes a v súčasnosti zamestnáva okolo 4 000 pracovníkov.
Fonofor, ktorý bol darovaný VHM Piešťany v roku 2016 je model 1933 s jednoduchým plochým mikrofónom bez zvláštneho zosilňovača, s prenosným diskovým slúchadlom, spájacou kabelážou a konektorom na špeciálne batérie 4,5-5V. Schránka na batérie, katalógové číslo 300 025, sa nedochovala. Hlavnými materiálmi fonoforu sú bakelit, hliník a mosadz. Dizajn zariadenia je veľmi praktický a nadčasový. Plochý mikrofón svojím tvarom pripomína dnešné mobilné telefóny. Na zadnej strane sa nachádza pútko určené na prichytenie ku gombíku odevu.
Jednotlivé doplnky fonoforov sa mohli kombinovať v závislosti od potrieb pacienta. Existovali rôzne druhy mikrofónov, laringofónov aj slúchadiel. Načúvacie zariadenia často používali osoby a vojaci, ktorí mali poškodený sluch hlasitými výbuchmi a hlukom spôsobeným bojovou činnosťou. Takúto zdravotnícku pomôcku si však obstarávali na vlastné náklady. Tento fakt robí Phonophor Siemens vzácnym a patrí medzi zaujímavé technické pamiatky z medzivojnového obdobia v zbierkach VHM Piešťany.
Text/Foto: Mgr. Jerguš Váry
Použitá literatúra:
VHM - Mo Piešťany, Zbierka č. XXI – Zdravotnícky materiál, ZM 134, Zariadenie načúvacie pre nepočuj. Phonophor Siemens mod. 1933, katalogizačná karta
SIEMENS: Phonophore Brochure. Berlin : Siemens, 1930, 12 s.
SIEMENS: Company history. [online]. [cit. 2020-01-10]. Dostupne na internete: https://new.siemens.com/global/en/company/about/history/company.html
SIVANTOS Pte. Ltd.: 1928-lighter-compact. [online]. [cit. 2016-05-19]. Dostupne na internete: https://www.signia-hearing.com/blog/1928-lighter-compact/
