Podplukovník pechoty Michal LOKŠÍK
Narodil sa 12. 1. 1897 vo Viedni. Základné a stredoškolské vzdelanie nadobudol na ľudovej škole a vojenskej kadetke pechoty vo Viedni. Po absolvovaní Vojenskej akadémie nastúpil v marci 1915 do aktívnej vojenskej služby v c. a k. armáde. V máji 1915 odišiel do poľa ako veliteľ roty pešieho pluku 71. Bojoval na východnom a talianskom fronte. V septembri 1915 bol povýšený na poručíka a v auguste 1917 na nadporučíka. Po skončení 1. svetovej vojny bol v decembri 1918 prijatý do čs. armády ako nadporučík pechoty. Následne bol odvelený k 1. čs. pešiemu pluku, s ktorým sa zúčastnil bojov o Slovensko. V máji 1919 sa stal veliteľom II. práporu tohto pluku. V auguste 1919 bol pridelený štábu východnej skupiny a Krajinskému vojenskému veliteľstvu Užhorod. V januári 1921 bol prepustený z armády, a to v súvislosti s odhalením jeho spolupráce so zahraničnou rozviedkou. Pred odhalením dezertoval do Rakúska, kde žil až do roku 1939. Spolupracoval s Vojtechom Tukom, za čo po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 získal slovenské štátne občianstvo. Zároveň už v máji 1939 bol prijatý do slovenskej armády v hodnosti nadporučíka pechoty v zálohe. V auguste 1939 bol povýšený na stotníka pechoty a v novembri sa stal prednostom osobnej skupiny I. oddelenia MNO. V januári 1940 bol povýšený na majora a 1. 7. na podplukovníka. Dňa 15. 1. 1941 bol premiestnený k Pešiemu pluku 2 do Trenčína a v septembri sa stal zástupcom veliteľa pluku. V rokoch 1941 – 1942 ho predseda vlády Tuka presadzoval za prednostu Ústredne štátnej bezpečnosti, avšak prezident Tiso s tým nesúhlasil. Koncom novembra 1941 odišiel na východný front k Zaisťovacej divízii, kde vykonával funkciu veliteľa 102. pešieho pluku. Organizoval protipartizánske trestné operácie v Bielorusku a na Ukrajine. Nariadil popraviť niekoľko partizánov a civilných osôb, vypáliť dediny podozrivé z podpory partizánov. V novembri 1942 bol odvolaný z frontu. Jeho činnosť pri Zaisťovacej divízii sa podpísala pod rozhodnutie o jeho penzionovaní vo februári 1944. V rokoch 1943 – 1945 bol tajomníkom riaditeľstva zbrojovky Hermann Göring Werke v Dubnici nad Váhom. Neskôr ako príslušník nemeckej národnosti vstúpil do SS, kde mu priznali hodnosť SS-Standartenführer. V nasledujúcom období aktívne spolupracoval s nacistickým režimom. Na jar 1945 pred príchodom frontu emigroval do Rakúska a Nemecka. Dňa 25. 11. 1948 bol Ľudovým súdom v Bratislave odsúdený v neprítomnosti na trest smrti. V Rakúsku M. Lokšík žil v Salzburgu, neskôr sa vrátil do rodnej Viedne, kde pracoval v poisťovni. Zomrel v roku 1975.
Text: PhDr. Igor Baka, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 153-154. ISBN 978-80-89523-20-7.
