Ručný granát Djakonova vzor 33 (RGD-33)
V medzivojnovom období sa v sovietskej armáde používal ručný granát vzor 1914/30, ktorý konštrukčne vychádzal ešte z ručného granátu z obdobia prvej svetovej vojny. Zastaraný typ však už nevyhovoval modernejším podmienkam boja, a preto bol do výzbroje armády zavedený ručný granát Djakonova vzor 33 (RGD-33, ručnaja granata obrazca 33 goda Djakonova). Svojou konštrukciou a ničivým účinkom patril skôr k útočným granátom. Po nasadení zosilňovacieho puzdra sa granát používal ako obranný a mohol sa hádzať na cieľ len zo zákrytu.
RGD-33 bol konštrukčne a výrobne zložitým typom. Skladal sa z dvoch hlavných častí: výbušnej hlavice a rukoväte so zapaľovacím mechanizmom, ktoré sa k sebe skrutkovali. Výbušná hlavica bola vyrobená z lisovaného plechu. Vo vnútri bol v niekoľkých vrstvách stočený naseknutý plech, ktorý zvyšoval črepinový účinok granátu. Priestor hlavice bol vyplnený 120 g trhaviny trinitrotoluénu (TNT), uprostred ktorého bola umiestnená trubica na časovú rozbušku. Na výbušnú hlavicu sa nasúvalo už spomínané zosilňujúce puzdro, ktoré zvyšovalo črepinový účinok granátu.
Rukoväť granátu sa skladala z vonkajšieho a vnútorného kovového valca. Vo vnútri rukoväte bol umiestnený zapaľovací mechanizmus, ktorého súčasťou bol úderník s ihlou, pružiny a vložky z poistiek.
Výbušné hlavice a rukoväte sa prepravovali oddelene. Po naskrutkovaní hlavice k rukoväti sa do granátu vložila časová rozbuška. Po odistení poistky sa granát hodil tak, aby rotoval. Pri hádzaní na cieľ sa RGD-33 musel držať za rukoväť, aby vznikla dostatočná odstredivá sila, ktorá zapríčinila napichnutie ihly zapaľovacieho mechanizmu a následné zapálenie časovej rozbušky. Časová rozbuška horela v rozmedzí 3,5 – 4 s.
Granát vážil 500 – 530 g. So zosilňovacím puzdrom sa váha zvýšila na 700 g. Granát mal výšku 190 mm a priemer výbušnej hlavice 52 mm. Po nasadení puzdra sa priemer zvýšil na 70 mm. Pôvodne sa povrch natieral olivovohnedou farbou. Granát pôsobil v cieli ničivou tlakovou vlnou, ktorá mala smrtiaci účinok do 5 m. Nasadením zosilňovacieho puzdra sa smrtiaci účinok zvýšil pomocou vzniknutých črepín do 25 m. Zraňujúci účinok črepín puzdra bol do 100 m.
Ručný granát Djakonova RGD-33 bol veľmi zložitý na výrobu a použitie v boji. Už v priebehu 30. rokov 20. storočia sa hľadala lacnejšia a jednoduchšia alternatíva ručného granátu. Cieľom bolo zrýchliť výrobu a výcvik. Nakoniec bola výroba Djakonovho granátu ukončená. Vo vojnových rokoch bol nahradený najprv ručným granátom vzor 41 (RG-41) a neskôr úspešnejším nástupcom, ručným granátom vzor 42 (RG-42). Napriek tomu sa RGD-33 často využíval Červenou armádou počas Karpatsko-duklianskej operácie, o čom svedčí aj ich zastúpenie v zbierkovom fonde VHM – Mo Svidník.
Oba prezentované ručné granáty RGD-33 boli kúpené od súkromnej osoby z obce Kružlová v roku 1977. Lokalita ich nálezu, žiaľ, v dokumentácii nie je uvedená a môžeme len predpokladať, že oba granáty boli nájdené buď priamo v lokalite Údolia smrti alebo jeho blízkom okolí.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Svidník, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 1237 S, Granát ručný, Djakonova RGD-33, katalogizačný záznam.
VHM – Mo Svidník, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 1239 S, Granát ručný, Djakonova RGD-33, katalogizačný záznam.
BENEŠ, Zděnek. Sovětské granáty 1920 – 1945. Praha : Naše vojsko, 2017, 208 s. ISBN 978-80-206-1666-1.
ЯЖБОРОВСКЫЙ, Ф. Pучная граната образца 33 года. Moskva : Diafilm, 1939, 82 s.
КАРПЕНКО, Александр. Отечественные ручные гранаты. Moskva : Цейхгауз, 2006, 88 s. ISBN 5-9771-0001-9.
PRCHAL, Josef. Ruční a puškové granáty. Rukověť pyrotechnika. Praha : Naše vojsko, 2010, 268 s. ISBN 978-80-206-1120-8.
Text/Foto: Mgr. Ivan Cuper, VHÚ – VHM
