Protitanková nekovová mína A 4531 – Topfmine A 4531
Adolf Hitler a ríšsky minister zbrojného priemyslu Albert Speer sa vo februári 1943 na konferencii o vyzbrojovaní zhodli na zavedení mín bez jedinej kovovej časti. Do konca roka sa objavil prvý koncept protitankových nekovových mín. Prvé kusy novej munície boli zaradené do výzbroje Wehrmachtu v priebehu marca 1944. Dostali názov Topfmine a boli vyrábané z rôznych nekovových materiálov. Roznecovač bol robený zo skla. Keďže okrem rozbušky mína neobsahovala žiadne kovové súčiastky, nebolo ju možné vyhľadať detektorom kovov.
Známe sú tri základné typy Topfmine, ktoré sa označovali písmenami A, B a C. Variant s označením B sa vyrábal z plastu, gumy a lepenky. Vážil približne 8 kg, z toho 5,7 kg bola hmotnosť trhaviny. Bol miskovitého tvaru, vysoký 150 mm s priemerom 380 mm. Topfmine C 4531 sa vyrábala z drevených materiálov (lesklej lepenky a preglejky), gumy, lepenky a skla. Vysoká bola 130 mm s priemerom 330 mm. Mala miskovitý tvar s celkovou hmotnosťou 7 kg, z čoho 5 kg bola hmotnosť trhaviny. Okrem základného typu Topfmine C 4531 sa vyrábal aj variant so štvorcovým pôdorysom, označovaný aj ako Topfmine C 4531 (viereckig). Vyrobený bol z rovnakých materiálov ako základný model typu C nekovovej míny. Treťou verziou typu C bola Topfmine C 4531 (Pappmine 44), ktorá sa vyrábala z lepenky a skla. Vážila 5 kg, z čoho bola hmotnosť trhaviny 4,9 kg.
V zbierkach VHM – Mo Svidník je z protitankových nekovových mín zastúpený variant Topfmine A 4531. Mína sa vyrábala z dechtovej zmesi drevných pilín, bitúmenovej lepenky (zmes prírodných alebo pyrogenetických uhľovodíkov rozličného skupenstva rozpustných v organických rozpúšťadlách), hnedouhoľnej prachovej bitúmenovej zmesi, skla, gumy a živice. Celková hmotnosť míny bola 9 kg, z toho 5,5 – 5,7 kg bola hmotnosť trhaviny. Mína je miskovitého tvaru, vysoká 140 mm s priemerom pôdorysu 334 mm. Jej prioritným účelom bolo posilnenie obranných pozícií, objektov proti tankom a obrneným vozidlám. Použitou trhavinou v míne bol amatol.
U všetkých typov nekovových miskovitých mín sa používal chemický tlakový zapaľovač Topfminezünder SF-1, ktorý bol zo skla. Pri dostatočnom tlaku 150 kg sa v zapaľovači rozbili ampulky s chemickými látkami, ktoré vzájomnou chemickou reakciou iniciovali zážihovú rozbušku. Mína sa mohla použiť aj ako protidnová, pri takomto použití sa ukladala dnom hore a používal sa paličkový zapaľovač Knickzünder 43. Súčasťou míny boli tri sklenené skrutky, dve slúžili na pripevnenie koženého nosného pásu a tretia skrutka uzatvárala plniaci otvor.
Míny sa prepravovali v jednotlivých drevených stojanoch bez zapaľovačov. Bolo nariadené, že míny sa počas prepravy nesmeli hádzať a za žiadnych okolností nesmeli spadnúť. Do konca druhej svetovej vojny bolo všetkých typov Topfmine 4531 vyrobených 786 900 ks.
V polovici apríla 1993 sa podarilo získať tento typ míny do zbierok VHM – Mo Svidník. Podľa dokumentácie vedenej k zbierkovému predmetu bola mína nájdená v Údolí smrti zamestnancami múzea. V súčasnosti je vystavená v Centrálnej expozícii VHM – Mo Svidník popri iných typoch nemeckých mín. Mína je bez chemického tlakového zapaľovača, laboračnej skrutky a koženého nosného pásu. Napriek chýbajúcim komponentom je dôležitým dôkazom tankových bojov v Údolí smrti počas Karpatsko-duklianskej operácie.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Svidník, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 1784 S, Mína protitanková nekovová vzor A 4531 nemecká, katalogizačný záznam.
FLEISCHER, Wolfgang. Deutsche Landminen und Zünder bis 1945: Kampfmittel und Militärausrüstung. Stuttgart : Motorbuch Verlag, 2016, 143 s. ISBN 978-3-613-03923-0.
Merkblatt 29a/23. Topfmine A 4531 und Topfminenzünnder SF 1 (To.Mi. A 4531 und To.Mi.Z.SF 1) [online]. [cit. 2023-03-30]. Dostupné z: http://michaelhiske.de/Wehrmacht/Heer/Merkbl%C3%A4tter/StartSeite.htm
Веремеев Юрий Григорьевич. Минное оружие Вермахта (1929-45 гг.) Часть 4 (Противотанковые мины 1944-45) [online]. [cit. 2023-04-07]. Dostupné z: http://army.armor.kiev.ua/engenear/min-wermaxt-c.php
Text: Mgr. Ivan Cuper, VHÚ - VHM
Foto: Mgr. Ivan Cuper, VHÚ – VHM
Digitalizačné centrum SNG
