7,92 mm československá krátka puška vzor 33
Zavedením jednotnej pechotnej pušky vzor 24 do výzbroje československej armády sa mohli konečne začať nahrádzať dovtedy používané staršie pušky systémov Mannlicher, Mosin a Mauser. Avšak predstavitelia finančnej stráže a jednotlivých Zemských žandárskych veliteľstiev (Čechy, Morava, Sliezsko, Slovensko a Podkarpatská Rus) odmietli prezbrojenie svojich útvarov týmto jednotným vzorom. Argumentovali najmä tým, že ide o pomerne ťažkú zbraň, ktorá by iba zbytočne zvyšovala celkovú záťaž jednotlivca. Navyše, podľa nich boli krátke pušky a karabíny systému Mannlicher pre vyzbrojenie týchto útvarov postačujúce. Avšak výhody vyplývajúce z používania pušiek domácej konštrukcie v radoch armády napokon podnietili zástupcov ministerstva vnútra, aby sa v decembri 1927 obrátili na Vojenský technický ústav (VTÚ) s požiadavkou na skonštruovanie novej jednotnej ľahkej karabíny určenej pre výzbroj žandárstva a finančnej stráže. Následný vývoj a výrobu novej zbrane však najskôr oddialila jednak neochota zástupcov VTÚ zastávajúcich názor, že výzbroj všetkých ozbrojených zložiek štátu by mala byť jednotná (puška vzor 24), a následne aj hospodárska kríza, ktorá v tom čase postihla všetky odvetvia priemyslu a hospodárstva. V brnianskej Zbrojovke sa preto s vývojovými prácami na novej puške začalo až v roku 1933. Jej konštrukcia napokon vznikla kombináciou karabíny vzor 12/33 (vyrábaná pre Mexiko a Brazíliu) a krátkej pušky vzor 32 (vyrábaná pre Peru), ktoré boli odvodené od staršej pušky systému Mauser model 1912. Táto nová zbraň dostala firemné označenie ako vzor 16/33. Po následnom doladení jednotlivých parametrov súvisiacich najmä s dĺžkou stúpania vývrtu hlavne a po absolvovaní vojskových skúšok bola napokon do výzbroje žandárstva a finančnej stráže zavedená ako krátka puška vzor 33.
Jej mechanizmus bol pritom totožný ako pri puške vzor 24, pričom viacero dielov vrátane celého záveru bolo vzájomne zameniteľných. Od armádneho modelu sa odlišovala hlavňou kratšou o 100 mm, hmotnosťou nižšou o 600 gramov, zahnutou a odľahčenou rukoväťou záveru, mieridlami nastaviteľnými iba na vzdialenosť 1 000 metrov, odľahčovacími drážkami na puzdre záveru, odľahčovacími otvormi v pažbe a predpažbí, tvarom základne mušky i lúčika spúšte, upevnením prednej objímky pomocou odpruženého pera a tvarom i dĺžkou vyteráka. Bodáky určené k týmto krátkym puškám boli vždy označované výrobným číslom presne toho exempláru, na ktorom boli počas nastreľovania nasadené samotnou Zbrojovkou. Z jej výrobnej linky napokon v rokoch 1934 – 1939 vzišlo dovedna 25 311 kusov (20 011 pre žandárstvo a 5 300 pre finančnú stráž). Zaujímavosťou je, že po vytvorení Protektorátu Čechy a Morava (15. marca 1939) vznikla pre potreby nemeckej armády v roku 1940 úpravou tejto pušky zbraň pod označením Gewehr 33/40. Jej produkcia prebiehala naďalej v Brne a do roku 1942 dosiahla počet 131 503 kusov (1940 – 29 000, 1941 – 48 049 a 1942 – 54 454 kusov).
Zobrazená puška bola vyrobená v Brne pre potreby finančnej stráže v roku 1935 pod číslom 8529A. Do zbierok VHM – Mo Svidník bola prijatá 12. mája 1994 prevodom z vtedajšieho Historického ústavu Armády Českej republiky v Prahe. Ide o jeden z dvoch kusov tejto zbrane, ktoré vo fonde múzea reprezentujú ďalší zo série mimoriadne kvalitných a spoľahlivých produktov navrhnutých a skonštruovaných na pôde svetoznámej brnianskej Zbrojovky. Za zmienku tiež stojí, že po rozpade Československa bolo jej značenie upravené vybodkovaním slovenského emblému v rámci československého štátneho znaku.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Svidník, Zbierka č. III – Pušky a karabíny, PK 259 S, 7,92 mm československá krátka puška vzor 1933, katalogizačný záznam.
ŽUK, Alexandr Borisovič. Pušky a samopaly. Praha : Naše vojsko, 1992, 240 s. ISBN 80-206-0150-3.
ŠÁDA, Miroslav. Československé ruční palné zbraně a kulomety. Praha : Naše vojsko, 2004, 199 s. ISBN 80-206-0745-5.
HOLÍK, Peter. Puška pre žandárstvo. In: Obrana. Mesačník MO SR, 2022, roč. 30, č. 2, s. 47. ISSN 1336-1910.
SKRAMOUŠSKÝ, Jan. Četnická puška vz. 33 [online]. Vojenský historický ústav Praha [cit. 2023-12-28]. Dostupné z: https://www.vhu.cz/cetnicka-puska-vz-33/
Text / Foto: Mgr. Peter Holík, VHÚ - VHM
