Stotník doplňovacej služby Eduard NAVRÁTIL
Narodil sa 2. 3. 1909 v Kokave nad Rimavicou. V rokoch 1921 – 1929 absolvoval štúdium na reálnom gymnáziu v Lučenci. 1. 10. 1929 bol prezentovaný do výkonu vojenskej prezenčnej služby pri pešom pluku 16. V rokoch 1929 – 1930 absolvoval Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach s prospechom veľmi dobrým. Vojenskú prezenčnú službu ukončil 31. 3. 1931. Od 1. 4. 1931 do 31. 8. 1939 pôsobil v civilnom zamestnaní ako učiteľ.
31. 8. 1939 bol v hodnosti nadporučíka pechoty aktivovaný, prijatý do zboru dôstojníkov z povolania a preložený do stavovskej skupiny doplňovacej služby. Zároveň podpísal reverzný záväzok na tri roky služby v slovenskej armáde. Vojenskú službu začal na Doplňovacom oblastnom veliteľstve v Žiline. 1. 8. 1940 bol povýšený na stotníka. 15. 1. 1941 ustanovený za veliteľa Doplňovacieho oblastného veliteľstva v Michalovciach, pričom v tejto funkcii pôsobil pravdepodobne až do augusta 1944. 31. 8. 1944 prezentovaný do činnej služby v 1. čs. armáde, pridelený k Veliteľstvu obrannej oblasti 2 v Liptovskom Mikuláši.
5. 9. 1944 bol určený za veliteľa 51. pešieho práporu (krycí názov „Líška“), ktorý vznikal postupne od 6. 9. 1944 a patril od 10. 9. 1944 do podriadenosti VI. taktickej skupiny. 51. prápor pod jeho velením v druhom septembrovom týždni zaujal obranu v priestore Biely Potok – Trlenská dolina. V hlavnom obrannom postavení v priestore Liptovská Osada – Biely Potok bol tento prápor nasadený do 25. – 27. 9. 1944, keď bol postupne vystriedaný a prevelený do zálohy VI. taktickej skupiny. 27. 10. 1944 bol prápor vytlačený na výšiny južne od Liptovskej Osady. Po potlačení SNP sa Navrátil vrátil do Žiliny, kde nastúpil službu v Domobrane, konkrétne bol zaradený do Doplňovacieho oblastného veliteľstva. Tu pôsobil od 15. 11. 1944 do 29. 4. 1945. Od 3. 5. 1945 prezentovaný do činnej služby v 1. čs. armádnom zbore v ZSSR, služobne pridelený do Nitry, kde pôsobil do konca mája 1945. 1. 6. 1945 pridelený k doplňovacej službe Veliteľstva Vojenskej oblasti 4 v Bratislave. Od 1. 9. 1945 pôsobil na MNO v Prahe. V máji 1946 prijal viaceré tlačové materiály od ilegálnej skupiny Tatran pôsobiacej v Rakúsku, ktoré ďalej distribuoval. S touto organizáciou aj neskôr udržiaval kontakty. V auguste 1946 odovzdaný do vyšetrovacej väzby. V decembri 1946 bola jeho väzba zrušená, no zároveň bol pozbavený služby do skončenia súdneho procesu. 1. 1. 1949 mu bola udelená dovolenka s čakaním. 1. 7. 1949 preložený do výslužby. V roku 1968 emigroval do zahraničia.
Text: Mgr. Peter Chorvát, PhD., VHÚ – OVHV
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 176-177. ISBN 978-80-89523-20-7.
