Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Kapitán letectva Ján NEMETZ 

Vypublikované:
stot. let. Ján NEMETZ
stot. let. Ján NEMETZ

Narodil sa 24. 7. 1913 v Baia Mare (Rumunsko).  Civilné vzdelanie získal na Štátnom reálnom gymnáziu s maturitou v Kremnici v r. 1923 – 1932. Príslušník čs. brannej moci od 16. 7. 1934, keď bol prezentovaný k vykonaniu prezenčnej služby v rámci pešieho pluku 7 „Tatranského“. V ten istý deň ho odoslali do Školy pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Nitre. Počas výchovy na dôstojníka pechoty v zálohe bol povýšený na slobodníka ašpiranta a desiatnika ašpiranta (1. 3. 1935). 15. 3. 1935 bol premiestnený od pešieho pluku 7 „Tatranského“ k cyklistickému práporu 3 a včlenený do 4. cyklistickej roty v Leviciach. Odtiaľ bol 30. 9. 1935 už ako čatár ašpirant (16. 9. 1935) premiestnený do Vojenskej akadémie, s určením vojenského akademika. Od 1. 10. 1935 – 31. 7. 1937 študoval vo Vojenskej akadémii. Počas štúdia už ako podporučík pechoty v zálohe (1. 1. 1937) menovaný za pozorovateľa letca (1. 4. 1937).  Od 1. 8. 1937, po skončení Vojenskej akadémie, v hodnosti poručíka letectva včlenený do 73. letky leteckého pluku 6 v Hradci Králové. Od 4. 10. 1937 – 18. 3. 1938 ho pridelili ako frekventanta do aplikačného kurzu pre poručíkov letectva v Prostějove. Po absolvovaní kurzu ho zaradili v rámci materskej letky leteckého pluku 6 do funkcie nižšieho dôstojníka letky. V období mobilizácie od 23. 9. – 13. 10. 1938 v Čechách, od 13. 10. – 7. 12. 1938 na Slovensku, ako pozorovateľ 73. letky a veliteľ odlúčeného roja. 

19. 3. 1939 odoslaný na Slovensko, kde bol 22. 3. 1939 ako pilot letec (1. 4. 1938) včlenený do letky 16 leteckého pluku vo Zvolene. Počas mimoriadnych opatrení štátu vyhlásených v súvislosti s agresiou Maďarska proti Slovensku v 3. dekáde marca 1939 zastával funkciu 1. dôstojníka letky 16. Rovnakú funkciu vykonával aj ako príslušník letky 1 v období účasti SR v ťažení proti Poľsku v septembri 1939. 1. 1. 1940 povýšený na nadporučíka letectva a menovaný za veliteľa letky Slovenského leteckého zboru. Zároveň pôsobil ako učiteľ pre pilotný výcvik žiakov Slovenského leteckého zboru. V období od 1. 10. 1940 do 15. 7. 1941 vykonával funkciu I. pobočníka veliteľa leteckého pluku v Piešťanoch. Dňom 15. 7. 1941 bol premiestnený k MNO (VÚ a VVZ) a pridelený ako pomocník k vojenskému a leteckému attaché v Berlíne. Počas výkonu služby na vyslanectve SR v Berlíne povýšený na stotníka letectva (1. 7. 1942). 30. 9. 1943, po návrate na Slovensko, bol premiestnený k leteckému pluku a včlenený do kmeňového počtu technickej letky 1 s určením pre cvičnú letku, kde bol 1. 1. 1944 ustanovený za jej dočasného veliteľa. Od 31. 1. 1944 bol premiestnený z kmeňového počtu technickej letky 1 k cvičnej letke. V období po návrate z Berlína si zvyšoval odbornosť ako pilot – 15. 10. 1943 ukončil pilotný výcvik na 2-motorových lietadlách Caudron Cu 445, 1. 2. 1944 bol zaradený do kategórie nočných pilotov a 1. 8. 1944 bol určený na zaradenie k stíhacím pilotom. Nezapojil sa do SNP, zostal naďalej slúžiť v slovenskej armáde ako príslušník leteckého pluku v likvidácii, vo funkčnom zaradení – pobočník veliteľa leteckého pluku. Od 15. 10. 1944 (podľa vlastného vyhlásenia až od 15. 11. 1944) bol pridelený k MNO SR v Bratislave, kde mal až do 31. 3. 1945 zastávať funkciu vedúceho skupiny vojenských atašé pri 2. oddelení MNO SR. Potom svojvoľne opustil Bratislavu a odišiel do Piešťan, kde bývala jeho rodina. Z obáv pred prípadnou perzekúciou zo strany bezpečnostných zložiek SR odcestoval do Žiliny, kde sa podľa vlastných vyhlásení ukrýval aj s ďalšími dôstojníkmi slovenskej armády až do oslobodenia. 

16. 5. 1945 si podal prihlášku do čs. armády. Jeho žiadosť prerokovala prijímacia komisia I. inštancie pri 1. čs. armádnom zbore v ZSSR s negatívnym záverom. Po skončení vojny až do 30. 5. 1947 pracoval v civilnom zamestnaní. Od 15. 5. 1947 na návrh prijímacej komisie pre dôstojníkov a rotmajstrov slovenskej národnosti bol povolaný do činnej služby a zaradený k veliteľstvu Leteckej oblasti 4. 31. 5. 1947 hlásil nástup do činnej služby. Týmto dňom pridelený na 1. oddelenie štábu veliteľstva Leteckej oblasti 4. Od 1. 10. 1947 kmeňový príslušník Leteckej základne 12 s určením pre veliteľstvo IV. Leteckej základne. 1. 3. 1948 zbavený výkonu služby. Od 1. 5. 1948 zbavený činnej služby a daný na dovolenku s čakaním. 1. 6. 1948 bol prepustený z príslušnej výcvikovej skupiny. 1. 11. 1948 bol preložený do výslužby. 19. 11. 1948 zrušené povýšenie na nadporučíka letectva a kapitána letectva. 1. 6. 1950 odňatá hodnosť poručíka letectva v zálohe. Zomrel 12. 7. 1992. 
   
Text: plk. v. v. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ – OVHV 
Foto: plk. v. v. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ – OVHV 

Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 178-179. ISBN 978-80-89523-20-7.

Návrat na začiatok stránky