Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Plk. in memoriam Jozef NIŽŇANSKÝ

Vypublikované:
Plk. in memoriam Jozef NIŽŇANSKÝ
Plk. in memoriam Jozef NIŽŇANSKÝ

Narodil sa 21. 2. 1913 v obci Unín, okres Skalica. V r. 1925 – 1933 získal civilné vzdelanie na 8-ročnom čs. štátnom reálnom gymnáziu s maturitou v Bratislave. Príslušník čs. brannej moci od 1. 10. 1935, keď bol po vykonaní hlavného odvodu (12. 4. 1935), včlenený ako vojak k horskému pešiemu pluku 1 a priznali mu status ašpiranta. Od 1. 10. 1935 – 30. 6. 1936 v Škole pre výchovu dôstojníkov jazdectva v zálohe v Dašiciach. 30. 11. 1935 J. Nižňanského premiestnili k jazdeckému pluku 11 a včlenili k 3. eskadróne. Počas výchovy a výcviku na dôstojníka jazdectva v zálohe ho povýšili na slobodníka ašpiranta (1. 2. 1936). 31. 7. 1936 bol premiestnený k 2. eskadróne dragúnskeho pluku 11. 15. 9. 1936 bol povýšený na desiatnika ašpiranta a 25. 9. 1936 na čatára ašpiranta. 30. 9. 1936 J. Nižňanského premiestnili k Vojenskej akadémii ako vojenského akademika. 1. 2. 1937 ho menovali na podporučíka jazdectva. 29. 8. 1937 J. Nižňanský absolvoval Vojenskú akadémiu a týmto dňom ho menovali na poručíka jazdectva v dragúnskom pluku 7 „T. G. Masaryka“. 15. 6. 1938 bol premiestnený

k Pluku útočnej vozby 1. 15. 9. 1938 ho premiestnili k Pluku útočnej vozby 4. 15. 2. 1939 bol premiestnený k Pluku útočnej vozby 3. 

Po vzniku Slovenského štátu pokračoval vo vojenskej službe. 16. 3. 1939 ho ustanovili za veliteľa 1. roty Pluku útočnej vozby. Od 15. 5. 1939 bol veliteľom roty obrnených automobilov Pluku útočnej vozby. 15. 5. 1939 J. Nižňanského premiestnili k pomocnej eskadróne jazdeckej koruhvy III, s ktorou sa zúčastnil ťaženia proti Poľsku. 30. 11. 1939 ho opäť premiestnili k Pluku útočnej vozby. 30. 11. 1939 J. Nižňanského včlenili k rote Motorizovaného priezvedného oddielu, s určením za veliteľa roty. 1. 12. 1939 ho preložili do stavovskej skupiny dôstojníkov pech. 15. 12. 1939 ho uvoľnili z predchádzajúcej veliteľskej funkcie, preložili do stavovskej skupiny dôstojníkov jazdectva a premiestnili k pomocnej eskadróne Jazdeckého priezvedného oddielu III v Michalovciach. 1. 1. 1940 J. Nižňanského povýšili na nadporučíka jazdectva, 30. 4. 1940 ho premiestnili k ťažkej eskadróne Jazdeckého priezvedného oddielu 2. 31. 10. 1940 J. Nižňanského premiestnili k Jazdeckému priezvednému oddielu 1 v Bratislave, včlenili k ťažkej eskadróne a ustanovili za autodôstojníka. Od 21. 10. 1940 – 4. 10. 1941  absolvoval pozorovaciu školu pre dôstojníkov letectva v Leteckej škole. Z dôvodu vyhlásenia vojny ZSSR 22. 6. 1941 výučbu prerušili a J. Nižňanského premiestnili k letke 3. Od 25. 6. 1941 – 30. 8. 1941 v poli s letkou 3 „Daniel“ npor. let. B. Kubicu. 1. 10. 1941 ho vymenovali za pozorovateľa letca. 30. 9. 1942 ho preložili do stavovskej skupiny dôstojníkov letectva, premiestnili k leteckému pluku a včlenili k leteckej rote Nitra, s určením pre letku 3. 1. 10. 1942 ho vymenovali za poľného pozorovateľa-letca. 1. 1. 1943 povýšili na stotníka letectva. 31. 3. 1943 bol premiestnený k leteckej rote Piešťany, s určením za veliteľa leteckej roty.  1. 9. 1943 J. Nižňanského vymenovali za pilota-letca. 1. 2. 1944 ho trvalo pridelili k veliteľstvu letiska Bratislava, s určením za veliteľa leteckej dopravnej skupiny. 1. 9. 1944 ho vymenovali za poľného pilota-letca. 20. 10. 1944 mu na Slovensku v neprítomnosti odňali hodnosť stotníka letectva a ako strelníka ho preložili do I. zálohy ako strelníka v zálohe. 

Od 30. 8. 1944 príslušník 1. čs. armády na Slovensku a účastník Slovenského národného povstania v rámci motorizovaného práporu stotníka letectva I. Haluzického. 7. 10. 1944 bol letecky presunutý do ZSSR. 17. 10. 1944 ho zaradili do čs. brannej moci v ZSSR a včlenili ho k leteckému pluku. Od 5. 1. 1945 veliteľ letky 3. čs. bitevného leteckého pluku 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. V rámci pluku sa zúčastnil na oslobodzovaní ČSR. 

Po skončení vojny pokračoval v službe v čs. armáde až do 1. 9. 1948, keď ho v hodnosti podplukovníka letectva dali do zálohy. Po prepustení do zálohy pracoval najskôr manuálne, potom ako technik a vedúci pracovník. Zomrel 30. 7. 1984 v Bratislave. J. Nižňanského rehabilitovali v r. 1991 v hodnosti plk. in memoriam.  
  
Text: plk. v. v. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ – OVHV 
Foto: VHÚ - VHA

Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 180-181. ISBN 978-80-89523-20-7.

Návrat na začiatok stránky