Rovnošata príslušníka Československej domobrany v Taliansku
Československá (čs.) domobrana v Taliansku bola súčasťou rodiacej sa armády novej Československej republiky, ktorá mala za úlohu zabezpečiť územie tvoriaceho sa štátu. Podnet k utvoreniu československých domobraneckých práporov, ktoré mali byť tvorené vojnovými zajatcami, dal vojenský atašé v Ríme Ján Šeba v memorande, ktoré zaslal 31. októbra E. Benešovi. Na území Talianska bolo v zajateckých táboroch väčšie množstvo Čechov a Slovákov, ktorí padli do zajatia v posledných dňoch vojny. Čs. zajatci boli sústreďovaní do veľkého tábora v Bustu Arsiziu a do menších táborov v Avezzane a Fonte d´Amore pri Sulmone, kde sa v decembri začalo formovanie tzv. “druhej“ armády. Jej príslušníci vstúpili do jednotiek domobrany buď z dôvodu nevedomosti o čs. légiách alebo z dôvodu dodržania prísahy cisárovi. Ako bývalí príslušníci rakúsko-uhorskej c. a k. armády boli od 1. novembra 1918 zbavení prísahy cisárovi Karolovi I. a mohli vstúpiť do nového vojska na základe dobrovoľnosti. Postupne sa podarilo vystrojiť 56 domobraneckých práporov a 22 rôt, čo činilo zhruba 60 000 mužov. Jednotlivé prápory čs. domobrany v Taliansku sa aktívne zapojili do obsadzovania pohraničia v Čechách a na Morave, niektoré prápory sa výrazne uplatnili pri bojoch s maďarskou armádou na Slovensku. Čs. domobrana z Talianska bola demobilizovaná v roku 1920. Príslušníci čs. domobrany nemali podľa zákona č. 462/1919 štatút legionára, nemohli tak využívať výhody plynúce z tohto zákona. Po celú dobu 1. ČSR sa aj z tohto dôvodu cítili ako vojaci druhej kategórie. Napriek ich zásluhám pri zabezpečení územia 1. ČSR boli značne odstrkovaní a zostávali v tieni legionárov.
Rovnošata príslušníka domobrany v Taliansku patrí k tým menej známym. Blúza rovnošaty bola určená pre pechotu talianskej armády. Je vyrobená zo sivozeleného vlneného súkna. Skladá sa z dvoch predných dielov, dvoch zadných dielov, dvoch rukávov a goliera. Je jednoradová so zapínaním na šesť veľkých rovnošatových gombíkov, ktoré sú vyrazené z tombakového plechu a majú pologuľatý tvar s monogramom „ČS“. Vo vrchnej časti predných dielov je našitá dvojica vreciek s príklopkou, zapínaných malým rovnošatovým gombíkom s rovnakým razením. V spodnej časti predných dielov blúzy je našitá dvojica vreciek s príklopkou s rovnakými gombíkmi. Rukávy sú rovné, hladké, ukončené nepravidelnou manžetou. Oba zadné diely sú dokopy zošité jednoduchým stehom. V ramenných švoch je prišitá dvojica náplecníkov pripevnených malým rovnošatovým gombíkom. Golier je stojatý a pod krkom sa zapína pomocou háčika. Na golieri je našitá dvojica červeno-bielych výložiek obšitých po celom obvode jednoduchým stehom. Nad ľavým náprsným vreckom je blúza dekorovaná štyrmi vyznamenaniami „in natura“ a jednou našitou stužkou. Ide o vyznamenania: Československá medaila „Víťazstvo“, Pamätný odznak československého dobrovoľníka z rokov 1918 – 1919, Talianska medaila „Víťazstvo“ a Pamätný odznak zväzu príslušníkov bývalej československej domobrany z Talianska, vydanie z roku 1945. Stužka patrí k vyznamenaniu Pamätná medaila Medzinárodnej federácie starých bojovníkov (FIDAC). Čiapka má tvar typický pre obdobie prvej svetovej vojny. Je vyrobená z rovnakého súkna ako rovnošata a tiež je sivozelenej farby. Skladá sa z dienka, okolka a štítka. Dienko je zošité z dvoch častí. Potítko je vyrobené z jedného kusu kože prírodnej farby. Štítok je kožený, čierny, prešitý jednoduchým stehom. Podbradník, ktorý je zložený na štítku, je z rovnakého materiálu ako spomínaný štítok, k čiapke je pripevnený pomocou dvoch kovových malých rovnošatových gombíkov s plastickými iniciálmi ČS. Na čele dienka je našitý čierny sokol s bielo-červenou bikolórou a dvomi kovovými číslicami „31“ zlatistej farby. Čiapka je podšitá tkaninou červenej farby, na podšívke je nášivka výrobcu v tvare kosoštvorca. Výrobcom čiapky bola firma „Darling moderní kožešiny čapky“, vlastnená Karlom Hanzlíkom, ktorá sídlila na adrese Karlín, Královská 72 Praha. V dnešnej dobe sa jedná o ulicu Sokolovskú, budova výrobcu bola asanovaná a na jej mieste stojí hotel. Vojenské historické múzeum Piešťany nadobudlo rovnošatu v roku 2009 kúpou.
Použitá literatúra:
DZURO, D. Vojenské pokrývky hlavy v zbierkach Vojenského historického múzea Piešťany. In: Vojenská história, 2024, roč. 28, č. 2, s. 173-184. ISSN 1335-3314.
KOČVARA, J. Československé domobranecké prapory v Itálii. Brno : Moravský legionář, 1929, 100 s.
PURDEK, Imrich. Naša vojenská symbolika v 20. storočí až po súčasnosť. Bratislava : VHÚ, 2023, 295 s. ISBN 978-80-69060-00-5.
ŠEFL, J. Paměti domobrance 28. pluku z války světové 1914 – 1918. Písek: Nákladem vlastním, 1922, 155 s.
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. XIV – Výstrojný materiál, Rovnošata československej domobrany v Taliansku, VM 2023, katalogizačný záznam
VÝBORNÝ, J. Z rakouských zákopú do československé domobrany. Brno : Moravský legionář, 1927, 45 s.
Text: Mgr. Dušan Dzuro, VHÚ – VHM
Foto: VHÚ
