Automobil TATRA 111 N
Podnik Tatra je považovaný za jedného z najvýznamnejších priekopníkov automobilového priemyslu. V roku 1850 založil Ignác Šustala v Kopřivnici malú dielňu na výrobu kočiarov, ktorá sa postupne rozrástla na továreň špecializovanú aj na železničné vagóny. Koncom roku 1897 v nej vznikol prvý osobný automobil. Po niekoľkých vývojových etapách bola skonštruovaná legendárna Tatra 111, ktorá našla svoje využitie prevažne v armáde, no svoje miesto zastúpila aj v civilnom sektore. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia patrila spolu s Tatrou 805 a Pragou V3S k špičke ľahkých nákladných automobilov.
Hoci Tatra T 111 neposkytovala na prvý pohľad žiadny veľký luxus, vodiči si ju napriek tomu veľmi obľúbili. Nákladný automobil sa vyrábal v rokoch 1942 až 1962 a vyvážal sa do viacerých krajín sveta. Vozidlo bolo vyvinuté a vyrábané počas druhej svetovej vojny aj z toho dôvodu, že sa postupne zvyšovali prepravné nároky armády. Týkalo sa to najmä prepravy vojska, rôzneho vojenského materiálu a zásob potravy. Vozidlo bolo používané aj jednotkami nemeckého Wehrmachtu. Prvá Tatra bola vyrobená v roku 1943 a do konca vojny ich bolo skonštruovaných až 900 kusov. Konštrukčne vychádzala zo svojej staršej predchodkyne typu T 81. Rozdiel bol však v motore, pretože sa tu nachádzal už vznetový, vzduchom chladený dvanásťvalcový naftový motor. Valce boli usporiadané v dvojrade do tvaru písmena V. Hnacia jednotka chladená vzduchom bola zavedená z praktického dôvodu, prispôsobená bola na silné mrazy alebo horúce trópy. Kyvadlové polonápravy so samostatným odpružením všetkých kolies, pohon na predné a zadné kolesá, cestný a terénny prevod a záver diferenciálu umožňovali jazdenie po poľných a lesných cestičkách a v stredne ťažkom neupravenom teréne.
Prvé skonštruované typy mali označenie Tatra 6500/111, čo znamenalo, že úžitková hmotnosť auta bolo 6 500 kilogramov. Drobnými úpravami bola potom nosnosť zvýšená na 8 ton. Neskôr sa nosnosť opäť upravovala o dve tony. V praxi sa však stávalo, že autá, u ktorých bola predpísaná nižšia nosnosť, sa napriek tomu preťažovali, v dôsledku čoho im praskali podvozkové časti. Ich elektrickú výbavu tvorilo príslušenstvo značky Bosch alebo Scintilla, neskôr PAL-MAGNETON. Zdrojom boli dva akumulátory umiestnené pod sedadlom vodiča. Mechanická prevodovka mala štyri rýchlostné stupne pre jazdu vpred a jeden pre jazdu vzad. V priebehu výroby sa dizajn kabíny vodiča niekoľkokrát menil tvarovo aj materiálovo. Bolo to spôsobené nedostatkom materiálu po vojne. Maximálna rýchlosť plne naloženého vozidla bola 25,6 kilometra za hodinu. Palivová nádrž mala objem buď 135, alebo 160 litrov. Existovalo niekoľko typov T 111 v závislosti od požiadaviek a potrieb užívateľov. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že kabína vodiča nemusela byť do roku 1955 vykurovaná, len podlaha bola zväčša izolovaná plsťou. Za zmienku stojí aj ochranné sklo u vodiča. Muselo byť vyrobené z takého materiálu, ktorý by sa pri náraze rozbil na drobné tupé úlomky a zároveň by nespôsobil rezné zranenia. V roku 1962 bola výroba T 111 ukončená, posledné vozidlo opustilo výrobnú linku 28. septembra 1962.
V zbierkach VHM Piešťany sa nachádza model T 111N. Ide o vojenský automobil (valník), ktorý mal nadstavbu s rovnou plošinou s drevenými bočnicami. Predné blatníky mali v hornej časti rovný tvar a slúžili ako núdzové sedadlá, napríklad pre vzdušných pozorovateľov. Na kapote boli po stranách privarené dva držiaky určené na úchop pre sediace osoby. Strecha nad spolujazdcom bola vybavená odklápacím vekom. Okrem výstroja a náradia tu boli umiestnené aj štyri kanistre s celkovým objemom 80 litrov nafty. Predný nárazník mal po stranách zväčšené nárazové plochy. Zadné nárazníky sa nachádzali asi v rovnakej výške ako predné. To následne umožňovalo núdzové roztlačenie druhého vozidla, čo sa mohlo využiť v bojových podmienkach pri prekonávaní prekážky. Vozidlo bolo získané v roku 1997 kúpou od súkromnej osoby, preto nemožno zistiť, kde v minulosti slúžilo. Vyrobené bolo v roku 1960, výrobné číslo podvozka je 124224.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. XIII – Automobilová technika, AT 62, Vozidlo dvojstopové kolesové automobil nákladný valníkový terénny TATRA 111, katalogizačný záznam.
KLEINHAMPL, V. Zdenĕk. Nákladní automobil 10 tun Tatra 111. Praha : Státní nakl. technické literatúry, 1955, 463 s.
KLEINHAMPL, V. Zdenĕk. Nákladní automobil 10 tun Tatra 111. Praha : Polygrafia, 1960, 379 s.
NEUMANN, Ján. Tatra 111, historie, nástavby, jiné využití. Praha : Grada, 2010, 170 s. ISBN 978-247-3071-4.
Moderní užitkové automobily Tatra. Praha : Naše vojsko, 1979, 285 s.
Text / Foto: Mgr. Lukáš Danko, VHM Piešťany
