Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Balkánska Gvozdika

Aktualizované:
Samohybná húfnica
Samohybná húfnica s výrobným číslom 870-40-06 tvorí súčasť zbierkového fondu VHÚ-VHM Piešťany. Vyrobili ju Bulharsku v roku 1987 a prevzal ju vojenský útvar Plzeň-Bory. Po rozdelení federálnej armády v roku 1993 húfnicu dostal VÚ 9975 Levice. V roku 2004 ju prevzalo VHM Piešťany od VÚ 5574 Mokraď. 122- mm samohybná húfnica 2S1 Gvozdika je samohybná, pásová, ľahko pancierovaná delostrelecká zbraň, s kruhovým obstrelom, s vysokou manévrovacou schopnosťou na ceste aj v teréne, schopná prekonávať vodné prekážky plávaním. Pohon samohybnej húfnice zabezpečuje vpredu uložený osemvalcový, štvortaktný, vznetový, kvapalinou chladený motor JAMZ 238H. Húfnica je určená na ničenie a umlčovanie nekrytej aj krytej živej sily a palebných prostriedkov protivníka, na boj s jeho delostrelectvom a na borenie palebných ohnísk, úkrytov a obranných stavieb poľného typu. V prípade potreby môže viesť boj aj s obrnenými cieľmi protivníka.

Vyvinutá v ZSSR, vyrobená v Bulharsku

Vývojové práce na húfnici Gvozdika s otočnou vežou sa začali v ZSSR, v júni 1967. Riešiteľom úlohy pre podvozkovú časť sa stal Charkovský traktorový závod a pre húfnicu závod číslo 9 vo Sverdlovsku. Vývojové a konštrukčné práce boli ukončené v roku 1969 postavením štyroch prototypov. Na základe pozitívnych výsledkov bolo vydané povolenie na výrobu overovacej série. S vozidlami tejto série boli uskutočnené vojskové skúšky. Na ich základe bola v roku 1970 húfnica zavedená do výzbroje Sovietskej armády, pod označením 2S1 Gvozdika. Jej sériovú výrobu zabezpečoval Charkovský traktorový závod. Čs. vojenskej delegácii bola predvedená v roku 1972 pri stretnutí predstaviteľov armád vtedajšej Varšavskej zmluvy v Moskve. Na základe záverov minister obrany ČSSR súhlasil s prezbrojením časti delostrelectva vševojskových zväzkov 122-mm samohybnou húfnicou 2S1 Gvozdika. V máji 1974 Komisia obranného priemyslu RVHP rozhodla prideliť výrobu húfnice Bulharsku v kooperácii s Maďarskom. Okrem toho povolenie na výrobu dostalo aj Poľsko, na zabezpečenie potrieb vlastnej armády. V októbri 1974 sa uskutočnilo v Bulharsku rokovanie o rámcových počtoch pre čs. armádu. Podľa návrhu plánu dovozu na roky 1976 až 1980 požadoval GŠ – správa ústredného plánovania dovoz 108 húfnic. Prvých 13 kusov samohybných húfnic 2S1 Gvozdika zaistil GŠ ČSĽA cestou GŠ Sovietskej armády už na májovú prehliadku v Prahe v roku 1975. Po prehliadke sa samohybné húfnice využívali v rámci učebno-výcvikových základní a vo vojenských školách. Začiatkom leta 1975 bol na správe raketového vojska a delostrelectva za účasti zástupcov SBP a VS stanovený počet húfnic, potrebný na prezbrojenie armády, na 870 kusov. Najskôr mali byť prezbrojené motostrelecké pluky piatich motostreleckých divízií, piatich tankových divízií a delostrelecké pluky desiatich vševojskových divízií a vojenské školy, čo predstavovalo spolu 500 kusov. Potom malo byť 370 kusov určených na prezbrojenie vojnovo stavaných vševojskových divízií a na vytvorenie mobilizačnej zásoby. Začiatkom decembra 1975 bola uzatvorená s Bulharskom „Dlhodobá dohoda o vzájomných dodávkach samohybných húfnic 2S1 Gvozdika“.

Gvozdiky na Slovensku

Po prehodnotení reálnych armádnych potrieb bol celkový dovoz stanovený na 340 kusov vrátane už dohodnutých 108 kusov z roku 1974. Do výzbroje čs. armády bola samohybná húfnica 2S1 Gvozdika oficiálne zavedená v máji 1977. V skutočnosti sa z Bulharska doviezlo dovedna 148 húfnic. Z nich 8 prebrali vojenské školy, 2 boli v zálohe a zostávajúcich 138 tvorilo výzbroj delostreleckých oddielov motostreleckých a tankových plukov. V roku 1993 prevzala 49 samohybných húfnic 2S1 Gvozdika do výzbroje i Armáda Slovenskej republiky. Z výzbroje Ozbrojených síl SR boli postupne vyraďované v rokoch 2001 až 2005.

Hlavné technické údaje:

Hmotnosť 15 700 kg
Dĺžka 7,260 m
Šírka 2,850 m
Výška 2,700 m
Svetlá výška 0,415 m
Motor vznetový osemvalcový JAMZ 238H
Výkon motora 221 kW
Rýchlosť maximálna 61,5 km.h-1
Rýchlosť priemerná - terén 30 km.h-1
Akčný rádius – cesta 500 km
Rýchlosť plavby 4,5 km.h-1
Húfnica 2A31
Kaliber 122 mm
Počet vezených nábojov 40 kusov
Dostrel maximálny 15 200 m
Osádka 4 osoby
 
Text: Peter Turza (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Miroslav Mihálik (VHÚ – VHM Piešťany)
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 2/2015 

Fotogaléria

Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky