Bodák francúzsky model 1886
Popri „jednoranových“ (jednovýstrelových) puškách Chassepot model 1866 a Gras model 1874, ktoré sa používali predovšetkým v rámci druhosledových a koloniálnych jednotiek, to boli predovšetkým mechanické opakovacie pušky a karabíny systému Lebel a Berthier. Medzi puškami a karabínami systému Lebel mali v tom čase v radoch francúzskej armády dominantné postavenie pechotné pušky model 1886 a 1886/93 spolu s karabínou model 1886. Problémom týchto pušiek a karabín však bola na obsluhu pomerne komplikovaná, a taktiež na výrobu veľmi zložitá a nákladná trubicová nábojová schránka. Tento problém sa v roku 1890 podarilo vyriešiť nahradením zložitej trubicovej nábojovej schránky jednoduchšou stredovou nábojovou schránkou plnenou symetrickým nábojovým rámčekom. Tak vznikli najskôr karabíny pod označením Berthier model 1890 a 1892, od ktorých boli následne odvodené aj pechotné pušky Berthier model 1902 a 1907. Koncom roka 1914 vznikla adaptáciou pušky Berthier model 1907 pre potreby zavedenia masívnejšej sériovej výroby pechotná puška Berthier model 1907/15. Následne v roku 1916 došlo v krátkom čase k modernizácii nábojovej schránky (zvýšenie kapacity a pridanie odklopného uzáveru na jej dno) jednak pechotnej pušky Berthier model 1907/15, a taktiež aj karabín Berthier model 1890 a 1892. Tak vznikla nová pechotná puška Berthier model 1907/15 M16 a karabína Berthier model 1916. Napokon posledná konštrukčná zmena pušiek Berthier, súvisiaca predovšetkým so zmenou streliva v rámci francúzskej armády (náboj kalibru 8 x 50 mm R Lebel bol nahradený nábojom kalibru 7,5 x 54 mm), prebehla v roku 1934, čím vznikla nová jednotná krátka puška Berthier model 1907/15 M34. Zaujímavosťou vo vývoji opakovacích pušiek a karabín vo Francúzsku je to, že aj po nástupe konštrukčne jednoduchších a modernejších pušiek a karabín systému Berthier do výzbroje armády začiatkom 20. storočia si v nej svoje pevné miesto bez problémov udržali aj pušky a karabíny systému Lebel. Táto skutočnosť sa prejavila najmä v tom, že hlavne a predné objímky pechotných pušiek systému Berthier boli upravované takým spôsobom, aby na nich bolo možné bezproblémovo nasadiť bodáky Lebel. Tie sa tak stali univerzálnymi pre obidva systémy týchto francúzskych pechotných pušiek.
Jedným zo základných konštrukčných prvkov spoločných pre všetky varianty ihlových bodákov Lebel bola dlhá (520 mm) priama štvorhranná čepeľ krížového prierezu, ktorá sa postupne zužovala do stredového hrotu. Ďalším spoločným znakom týchto bodákov bola aj celokovová rukoväť vyrábaná z poniklovanej mosadze. Jej dĺžka predstavovala spolu so záštitnou priečkou 120 mm. Charakteristickým znakom rukoväte týchto bodákov bolo umiestnenie drážkovanej matice ich pružinou ovládanej poistky na ľavej strane jej prednej časti v tesnej blízkosti záštitnej priečky. Tieto bodáky sa nosili v celokovovom puzdre kužeľovitého tvaru zakončenom malou ozdobnou guľôčkou. Prvým variantom bodákov Lebel bol model 1886. Ten sa vyrábal v dvoch prevedeniach. Prvé z nich malo rukoväť naskrutkovanú na veľmi krátkom ukončení čepele, ktoré prechádzalo cez záštitnú priečku. Toto riešenie sa ukázalo ako nepraktické, keďže spojenie rukoväte s čepeľou bodáka nebolo dostatočne pevné. V rámci druhého prevedenia bolo preto ukončenie čepele výrazne predĺžené, prechádzalo cez záštitnú priečku a cez takmer celú os rukoväte, ktorá naň bola naskrutkovaná vo svojej zadnej časti. Jednoduchá kovová záštitná priečka týchto bodákov bola na vrchnej strane ukončená masívnejším záštitným krúžkom a na spodnej strane jednoduchým hákom ohnutým smerom k čepeli a zakončeným polovičnou ozdobnou guľôčkou. Drážkovaná matica poistky mala v rámci oboch prevedení okrúhly tvar. V roku 1893 bol do výzbroje armády zavedený bodák Lebel model 1886/93. Ten sa od predchádzajúceho modelu odlišoval hlavne tým, že ukončenie jeho čepele kompletne prechádzalo osou rukoväte, pričom na jej konci bolo zaistené pomocou výraznej okrúhlej matice s dvoma otvormi pre vidlicový skrutkovač. Okrem toho sa tvar matice poistky zmenil z okrúhleho na hranatý. Záštitná priečka pritom ostala nezmenená. To však platilo len do roku 1916. Vtedy bol do výzbroje armády prijatý bodák Lebel model 1886/93/16, ktorého záštitná priečka bola už bez háku, pričom tento hák bol postupne odstraňovaný aj v rámci určitej časti starších bodákov. Napokon v roku 1935 bola časť bodákov Lebel model 1886/93 upravená skrátením čepele z 520 mm na 342 mm, a časť bodákov Lebel model 1886/93/16 bola taktiež upravená skrátením čepele z 520 mm na 250 mm. Tým vznikli bodáky označované ako Lebel model 1886/93/35. Skrátené boli aj puzdrá týchto bodákov. Všetky uvedené bodáky Lebel sa dali použiť iba ako bodná zbraň.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ, digitalizácia
