Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Brigádny generál František Milan Borský

Aktualizované:
škpt. gšt BORSKÝ Frazantišek Milan
škpt. gšt BORSKÝ Frazantišek Milan
František Milan Borský sa ako Žigmund Berger narodil 6. februára 1889 v Šandorfe (dnes obec Prievaly, okr. Senica) v rodine Ignáca Bergera a Antónie Bergerovej, rodenej Jiposovej. V rokoch 1905 až 1910 vychodil ľudovú, v rokoch 1910 až 1914 aj meštiansku školu. Následne v r. 1914 až 1917 vychodil piatu až siedmu triedu vyššieho reálneho gymnázia v Bratislave, ktoré ukončil vojenskou maturitou na Vojenskej reálke. Dňa 14. marca 1917 sa začala jeho aktívna vojenská kariéra. Osemnásťročný Žigmund Berger bol v ten deň prezentovaný do vojenskej služby a jeho domovským útvarom sa stal c. k. peší pluk 72 v Bratislave. Od 1. októbra 1917 do 1. apríla 1918 úspešne absolvoval školu na dôstojníkov pechoty v zálohe. Po jej skončení dostal možnosť aktívne sa zúčastniť 1. svetovej vojny, keďže bol najprv odvelený na taliansky (od 24. júna do 20. júla 1918) a potom aj na francúzsky front (od 20. júla do 28. októbra 1918). Vzhľadom na udalosti, ktoré v priebehu októbra 1918 viedli k rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie a ku vzniku I. ČSR,  bola 28. októbra 1918 jeho vojenská služba prerušená. Dokončil ju už v radoch čs. armády, kde bol prezentovaný 11. marca 1920 ako desiatnik. Po skončení vojenskej služby u výzvedného pešieho pluku 39 v Bratislave, bol 11. augusta 1920 preložený do zálohy a 21. októbra 1921 mu bola priznaná hodnosť rotného v zálohe. Vzhľadom na mobilizáciu čs. armády v októbri a novembri 1921 bol neskôr povolaný znovu do činnej služby, opäť k pešiemu pluku 39. Do aktívnej služby bol povolaný až 1. októbra 1922, keď bol odvelený do Hraníc na Morave. Tu študoval na Vojenskej akadémii (VA). Štúdium úspešne ukončil 30. septembra 1924. Ešte predtým bol povýšený 15. augusta 1924 na poručíka. Po absolvovaní VA bol 1. októbra 1924 prevelený do Milovíc, kde pokračoval v štúdiu ako frekventant aplikačnej školy pre pešie vojsko, a to až do 1. augusta 1925, keď bol vymenovaný za veliteľa čaty 1. poľnej roty pešieho pluku 39 v Petržalke. Na Slovensku však nepobudol dlho, pretože už 1. septembra 1925 bol prevelený k pešiemu pluku 4 Prokopa Veľkého v Josefove. 7. júla 1926 bol preradený do služobnej kategórie dôstojníkov absolventov VA a 1. apríla 1929 nasledovalo povýšenie do hodnosti nadporučíka. Ako spoľahlivý dôstojník bol 18. júna 1932 pridelený na štúdium na Vysokej škole vojnovej (VŠV) v Prahe. 1. novembra 1932 bol povýšený na kapitána. Štúdium skončil 14. septembra 1935. Ako čerstvého absolventa VŠV ho pridelili na veliteľstvo 2. divízie v Plzni, kde zastával funkciu prednostu 4. odd. divízneho štábu a zároveň ako mimoriadny profesor prednášal poslucháčom 2. ročníka kurzu pre dôstojníkov v zálohe pomocných služieb v štáboch vyšších jednotiek (od 6. novembra 1935 do 18. apríla 1936). 31. júla 1936 bol preložený do skupiny dôstojníkov gšt. a o niekoľko mesiacov neskôr, 1. októbra 1936, nasledovalo jeho povýšenie na štábneho kapitána gšt. Opätovne zasadol do školských lavíc 30. septembra 1937, keď bol pridelený do kurzu železničných traťových veliteľov (ŽTV). Po jeho skončení 10. júla 1938 bol 13. júla 1938 preradený do funkcie referenta 4. odd. hlavného štábu na ministerstve národnej obrany.
Vzhľadom na zhoršovanie medzinárodnej situácie a narastajúcej vlny antisemitizmu Žigmund Berger, ktorý bol židovského pôvodu, prestúpil 27. apríla 1938 k cirkvi československej (od 1. mája 1939 k slovenskej evanjelickej cirkvi). Neskôr, už v dusnej pomníchovskej atmosfére, požiadal o oficiálnu zmenu svojho mena a priezviska na nové: František Milan Borský, ktorá vstúpila do platnosti 16. februára 1939. Po vzniku Slovenského štátu 15. marca 1939 ho v hodnosti stotníka gšt. prijali do slovenskej armády, pričom mu najprv na MNO v Bratislave pridelili funkciu referenta 4. odd. hl. št. O pár dní neskôr, 17. marca 1939, bol menovaný na funkciu ŽTV v Bratislave (do 20. februára 1941). Keď slovenská armáda v septembri 1939 mobilizovala, riadil prepravu slovenských vojakov na východ a po skončení mobilizácie naspäť do pôvodných posádok. V tejto funkcii sa veľmi osvedčil, a tak bol 1. januára 1940 povýšený najprv na majora gšt. a potom 1. júla 1940 na plukovníka gšt. Nakoniec však jeho židovský pôvod mal predsa len nepriaznivý dopad na jeho životné osudy. Dňa 28. februára 1941 bol preradený k pomocnej pracovnej čate Správy pracovného zboru v Bratislave a 10. apríla 1942 ho prepustili z armády bez ponechania nadobudnutej hodnosti, pričom bol zaradený do pracovnej povinnosti v kategórii robotník-žid. V období medzi 1. júnom 1942 a 1. januárom 1943 pracoval ako robotník železničnej stavebnej správy v Prešove a od 1. apríla 1943 bol zamestnaný ako účtovník na Štátnom pozemkovom úrade v Piešťanoch. Po vypuknutí SNP prešiel na povstalecké územie a od 29. augusta 1944 do 30. septembra 1944 bol príslušníkom 1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Od 1. októbra 1944 sa stal zástupcom prednostu 4. odd. štábu veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici. Po potlačení povstania sa nachádzal v skupine plk. gšt. Antona Cipricha v priestore Kozích chrbtov a Prašivej, kde sa koncom októbra 1944 zúčastnil ústupových bojov s nemeckými jednotkami. 20. novembra 1944 prešiel do priestoru Považského Inovca, kde v obci Banka organizoval odbojovú skupinu Považský prápor slobody. Od 22. decembra 1944 bol jej veliteľom. V okolí Piešťan pomáhal zakladať ilegálne národné výbory. Po spojení s postupujúcimi jednotkami sovietskej Červenej armády bol 4. apríla 1945 poverený funkciou posádkového veliteľa v Piešťanoch. O niekoľko dní neskôr 10. apríla 1945 bol opäť formálne prijatý do radov čs. armády v hodnosti podplukovníka gšt. Dňa 15. apríla 1945 bol prevelený do Košíc, kde bol určený za prednostu 5. odd. hl. št. MNO. Po organizačných zmenách bol nakoniec 25. apríla ustanovený za prednostu dopravnej skupiny 5. odd. (do 26. mája 1945). Potom sa vrátil do Bratislavy, kde bol veliteľom Železničného traťového veliteľstva. So spätnou účinnosťou od 1. júna 1945 bol 21. júla 1945 povýšený na plukovníka gšt. 20. októbra 1945 bol ako jeden z najlepších vtedajších odborníkov na problematiku železničného vojska prevelený do Prahy, kde sa stal dočasným prednostom 4. odd. hl. št. MNO. 28. októbra 1945 bol menovaný za riadneho prednostu oddelenia. Dňa 20. februára 1947 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála (so spätnou platnosťou od 28. októbra 1945) a 1. decembra 1947 bol vymenovaný za 2. podnáčelníka hl. št. MNO. V tejto zodpovednej funkcii zotrval aj po februárovom prevrate v roku 1948. Od 1. marca 1948 do 30. júna 1948 bol frekventantom kurzu vo Vysokej vojenskej akadémii (VVA) v Prahe. Po jeho absolvovaní sa stal náčelníkom štábu veliteľa tyla VO-4. Na základe zdravotného vyšetrenia z konca júna 1950 bol uznaný neschopným aktívnej vojenskej služby a s platnosťou od 1. augusta 1950 preložený do výslužby. Zomrel 24. novembra 1986 v Nitre.
 
Text: Mgr. Marek Meško M. A., PhD., VHÚ
Foto: VHÚ
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 8/2008 (redakčne upravené)
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky