Československá medaila a sovietsky rad

1
31.03.2021
Hrdinstvo príslušníkov československého zahraničného odboja počas druhej svetovej vojny bolo ocenené mnohými vyznamenaniami a medailami. Udeľovala ich nielen československá exilová vláda, ale aj krajiny, v ktorých pôsobili.

Za službu v čs. armáde v zahraničí

Jedným z čs. vojenských vyznamenaní, ktoré boli zriadené čs. exilovou vládou v Londýne bola aj Československá vojenská pamätná medaila, ktorá bola zriadená 15. októbra 1943 na pamiatku služby v československej armáde v zahraničí.

Podľa článku 3 Stanov Československej vojenskej pamätnej medaily za službu v československej armáde v zahraničí udeľoval ju minister národnej obrany na návrh veliteľov náhradných telies. Udeľovaná bola príslušníkom československej armády v zahraničí, ktorí slúžia alebo slúžili v československej armáde v zahraničí aspoň 6 mesiacov do dňa prímeria. Medaila bola udeľovaná aj tým vojakom, ktorí boli pred uplynutím stanovenej lehoty šiestich mesiacov preložení z úradnej moci do pomeru mimo činnú službu zo zdravotných dôvodov, alebo ich bolo treba pre iný odbor štátnej správy, resp. že pre nich nebolo v tom čase iné vhodné použitie v činnej službe vojenskej. Podmienkou pre udelenie medaily bolo, aby takéto osoby vykonali najmenej dvojmesačnú činnú vojenskú službu v niektorej vojenskej jednotke (veliteľstve) československej armády v zahraničí, a to mimo územia Spojeného kráľovstva a Severného Írska. Medailou mohli byť ocenení aj tí vojaci, ktorí síce nesplnili predpísanú lehotu služby, ale počas ich činnej služby v československej armáde v zahraničí sa zúčastnili bojov pri nepriateľovi.

Československá vojenská pamätná medaila nemohla byť udelená tým príslušníkom československej armády v zahraničí, ktorí sa počas služby v zahraničí previnili vojensky nečestnými činmi, ktorí boli v trestnom konaní a ktorí po príjazde do Veľkej Británie opustili čs. vojsko. Udelenie medaily vojakom, ktorí po príjazde do Veľkej Británie opustili čs. vojsko, bolo možné len po abolícii prezidenta republiky.

Rozlišuje sa niekoľko vydaní: tzv. londýnske vydanie z rokov 1943 – 1944, I. pražské vydanie z roku 1945 a II. pražské vydanie z rokov 1945 – 1947. Výtvarný návrh londýnskeho vydania vyhotovila firma Spink & Son Ltd. London, v spolupráci s príslušníkmi československých pozemných vojsk vo Veľkej Británii. Pražské vydania boli vypracované v spolupráci so Zdeňkom Michalom z Plzne.

Na stuhu medaily (prípadne len na stužku) sa pripevňovali kovové štítky s nápismi, ktoré označovali krajiny, kde čs. vojaci nastúpili na vojenskú službu v československej armáde v zahraničí: F (Francúzsko), VB (Veľká Británia), SV (Stredný východ) a SSSR (ZSSR).

V zbierkach oboch múzejných oddelení sa nachádza viacero medailí tohto druhu, pričom sú zastúpené všetky tri vydania. Na fotografii je medaila tzv. londýnskeho vydania, ktorá bola nadobudnutá kúpou od rodinného príslušníka, a do zbierkového fondu bola zaradená v roku 2002. Súčasťou je aj legitimácia, ktorá bola vydaná MNO 15. augusta 1944 na meno desiatnik Cyril Čech. Stužka s kovovým štítkom SSSR chýba.

Rad vlasteneckej vojny

Mnohí príslušníci 1. československého armádneho zboru v ZSSR boli vyznamenaní jedným z najvyšších sovietskych vojenských radov – Radom vlasteneckej vojny. Zriadilo ho prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík 20. mája 1942, a slúžil na ocenenie vysokých bojových zásluh sovietskych občanov a občanov iných krajín, ktorí sa mimoriadne vyznamenali v boji proti hitlerovským vojskám. Mal dva stupne a udeľoval sa osobám z radov vojakov a veliteľského zboru Červenej armády, príslušníkov vojenského námorníctva, vojsk NKVD a partizánskych oddielov a vojenským osobám, ktoré svojou činnosťou pomáhali úspechu bojových operácií sovietskych vojsk. Počas Veľkej vlasteneckej vojny bolo udelených takmer 325 000 radov I. stupňa a viac ako 951 000 radov II. stupňa. Na oslavách 40. výročia Veľkej vlasteneckej vojny v roku 1985 bolo rozhodnuté, že radom budú ocenení všetci žijúci veteráni.

V roku 2019 VHM Piešťany darovala po plukovníkovi Michalovi Danácovi jeho vnučka pozostalosť vrátane sovietskeho Radu vlasteneckej vojny II. stupňa. Súčasťou je aj radová knižka zo 14. septembra 1988.

Michal Danác sa narodil 8. októbra 1919. Príslušník čs. letectva od októbra 1937. Po rozbití Československa pokračoval v službe v slovenskej armáde ako stíhací pilot. Zúčastnil sa bojového nasadenia slovenského letectva proti Poľsku a ZSSR (1941, 1942).

V rokoch 1941 – 1942 sa aktívne zapojil do domáceho odboja ako člen ilegálnej skupiny, ktorú tvorili niektorí príslušníci leteckého pluku v Piešťanoch. Za ilegálnu činnosť bol odsúdený na tri roky ťažkého žalára, degradáciu a stratu občianskych práv. V prvej dekáde júna 1944, po výkone trestu, bol ako strelník v zálohe premiestnený k leteckému pluku. Od 29. augusta 1944 sa zúčastnil Slovenského národného povstania. 22. októbra 1944 presunutý na územie oslobodené sovietskou Červenou armádou za účelom preškolenia na sovietsku leteckú techniku. Dňom 2. decembra 1944 zaradený do čs. brannej moci v zahraničí. Od 15. marca 1945 premiestnený k 1. čs. zmiešanej leteckej divízii v ZSSR, kde zotrval do konca 2. svetovej vojny. V povojnovej čs. armáde slúžil až do 31. októbra 1974, keď bol ako plukovník prepustený do zálohy.

Po skončení vojenskej služby žil v Piešťanoch, kde je aj pochovaný.

Text: VHÚ
Fotografie: VHM Piešťany