Československá pištoľ 7,65 mm Praga 1919
Československá pištoľ 7,65 mm Praga 1919 je vôbec prvou sériovo vyrábanou pištoľou, ktorú po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky postupne zavádzali do výzbroje novobudovanej čs. armády.
Práce na vývoji tejto pištole sú spojené s menom jedného z najvýznamnejších čs. zbrojných konštruktérov Václava Holeka (1886 – 1954), ktorý od začiatku januára 1918 (po odchode z pražskej puškárskej firmy Ján Novotný) do konca marca 1925 (keď odišiel do Československej zbrojovky v Brne) pôsobil v konštruktérskej dielni Zbrojovky Praga v Prahe-Vršoviciach.
Práce na vývoji tejto pištole sú spojené s menom jedného z najvýznamnejších čs. zbrojných konštruktérov Václava Holeka (1886 – 1954), ktorý od začiatku januára 1918 (po odchode z pražskej puškárskej firmy Ján Novotný) do konca marca 1925 (keď odišiel do Československej zbrojovky v Brne) pôsobil v konštruktérskej dielni Zbrojovky Praga v Prahe-Vršoviciach.
Východisko z núdze
Krátko po vzniku Československa pociťovala československá armáda okrem iného aj akútny nedostatok pištolí. Na jej území sa síce nachádzal istý počet prevažne 9-mm rakúsko-uhorských armádnych pištolí Steyr M1912, tie však ani zďaleka nemohli pokryť potreby. Ako krátkodobé východisko sa ponúkali nákupy pištolí od zahraničných zbrojoviek, lenže z dlhodobého hľadiska by išlo o neefektívne a ekonomicky nie veľmi výhodné riešenie. Preto sa dala šanca miestnym zbrojovkám. Ako prvá sa ozvala Zbrojovka Praga, ktorá už v priebehu jari 1919 ponúkla armáde pištoľ Praga kalibru 7,65 mm, ktorá bola pôvodne navrhnutá a vyrábala sa pre civilný trh.
Pištoľ predstavovala z konštrukčného hľadiska poloautomatickú samonabíjaciu zbraň s dynamickým záverom, ktorý pozostával z dvoch základných súčastí, a vratnou pružinou navlečenou na hlavni. Spúšťový mechanizmus pištole bol tvorený kladivkom a úderníkom usadeným do bloku záveru. Na vyhadzovanie prázdnych nábojníc najskôr slúžil zápalník, ktorý mal dvojitú funkciu, ale pri neskoršom prevedení už na vyhadzovanie prázdnych nábojníc slúžil samostatný vyhadzovač tvorený dvoma ramenami. Pištoľ bola skonštruovaná na použitie náboja 7,65 mm Browning. Celkovú konštrukciu pištole Praga však technici zo zbrojného odboru čs. armády nepovažovali za veľmi vydarenú. Aj z dôvodu slabšieho technologického vybavenia továrenskej dielne Zbrojovky Praga bola väčšina jednotlivých dielov opracovaná iba nahrubo. Navyše, pištoľ bola veľmi citlivá na prach a nečistoty, dochádzalo k jej zasekávaniu. Predstavitelia Ministerstva národnej obrany (MNO) zastávali názor, že zbraň je možné aj napriek spomínaným nedostatkom dočasne prevziať do výzbroje jednotlivých zložiek armády. Najmä z dôvodu vtedajšieho absolútneho nedostatku pištolí. Navyše, zbrojovka Praga mala v sklade hotových viac ako 4 500 kusov tejto zbrane. V júni 1919 MNO zadalo Zbrojovke Praga objednávku na päťtisíc kusov pištolí. Vzhľadom na medzinárodnú situáciu, najmä na pokus o druhý návrat excisára Karola Habsburského do Maďarska 21. októbra 1921, keď Československo vzápätí vyhlásilo mobilizáciu a stav krajnej núdze, bola objednávka pištolí rozšírená.
Pištoľ predstavovala z konštrukčného hľadiska poloautomatickú samonabíjaciu zbraň s dynamickým záverom, ktorý pozostával z dvoch základných súčastí, a vratnou pružinou navlečenou na hlavni. Spúšťový mechanizmus pištole bol tvorený kladivkom a úderníkom usadeným do bloku záveru. Na vyhadzovanie prázdnych nábojníc najskôr slúžil zápalník, ktorý mal dvojitú funkciu, ale pri neskoršom prevedení už na vyhadzovanie prázdnych nábojníc slúžil samostatný vyhadzovač tvorený dvoma ramenami. Pištoľ bola skonštruovaná na použitie náboja 7,65 mm Browning. Celkovú konštrukciu pištole Praga však technici zo zbrojného odboru čs. armády nepovažovali za veľmi vydarenú. Aj z dôvodu slabšieho technologického vybavenia továrenskej dielne Zbrojovky Praga bola väčšina jednotlivých dielov opracovaná iba nahrubo. Navyše, pištoľ bola veľmi citlivá na prach a nečistoty, dochádzalo k jej zasekávaniu. Predstavitelia Ministerstva národnej obrany (MNO) zastávali názor, že zbraň je možné aj napriek spomínaným nedostatkom dočasne prevziať do výzbroje jednotlivých zložiek armády. Najmä z dôvodu vtedajšieho absolútneho nedostatku pištolí. Navyše, zbrojovka Praga mala v sklade hotových viac ako 4 500 kusov tejto zbrane. V júni 1919 MNO zadalo Zbrojovke Praga objednávku na päťtisíc kusov pištolí. Vzhľadom na medzinárodnú situáciu, najmä na pokus o druhý návrat excisára Karola Habsburského do Maďarska 21. októbra 1921, keď Československo vzápätí vyhlásilo mobilizáciu a stav krajnej núdze, bola objednávka pištolí rozšírená.
Konštruktér sa poučil
Na prevzaté pištole boli po splnení preberacích podmienok vyrazené značky Hlavnej zbrojnice MNO v podobe štvorca podloženého dvoma úsečkami, pričom tieto zbrane boli potom odosielané k jednotlivým útvarom a jednotkám. Praktické skúsenosti s pištoľami Praga 1919, ktoré čs. armáda postupne preberala, boli však stále skôr negatívne ako pozitívne. Svedčí o tom veľké množstvo doložených hlásení o najrozličnejších nedostatkoch pištolí od jednotlivých útvarov. Poukazovalo to na technicky nie veľmi kvalitné prevedenie zbrane a nižšiu úroveň kvality jej výroby.
Dovedna bolo napokon vo februári 1924 odovzdaných Zbrojovke Praga na opravu 474 pištolí Praga 1919. Ani po ich oprave sa však situácia definitívne nevyriešila a problémy pokračovali. Až kým nebola do výzbroje armády oficiálne zavedená omnoho kvalitnejšia 9-mm čs. pištoľ vzor 24.
Okrem armády pištole Praga 1919 využívali aj policajné zložky. Do konca roka 1921 sa tak do policajnej výzbroje dostalo 900 pištolí Praga 1919. Zbrojovka Praga do roku 1923 vyrobila 11 200 pištolí. Jej konštruktér Václav Holek v nasledujúcom období navrhol a skonštruoval mnoho vydarenejších zbraní. Napríklad ľahký guľomet Praga vzor 24, ktorý bol do výzbroje čs. armády prijatý ako ľahký guľomet vzor 26. Neskôr sa stal asi najvýznamnejším vývozným artiklom Zbrojovky Brno (BREN) a inšpiráciou pre ďalší vývoj zbraní podobného typu vo svete.
Dovedna bolo napokon vo februári 1924 odovzdaných Zbrojovke Praga na opravu 474 pištolí Praga 1919. Ani po ich oprave sa však situácia definitívne nevyriešila a problémy pokračovali. Až kým nebola do výzbroje armády oficiálne zavedená omnoho kvalitnejšia 9-mm čs. pištoľ vzor 24.
Okrem armády pištole Praga 1919 využívali aj policajné zložky. Do konca roka 1921 sa tak do policajnej výzbroje dostalo 900 pištolí Praga 1919. Zbrojovka Praga do roku 1923 vyrobila 11 200 pištolí. Jej konštruktér Václav Holek v nasledujúcom období navrhol a skonštruoval mnoho vydarenejších zbraní. Napríklad ľahký guľomet Praga vzor 24, ktorý bol do výzbroje čs. armády prijatý ako ľahký guľomet vzor 26. Neskôr sa stal asi najvýznamnejším vývozným artiklom Zbrojovky Brno (BREN) a inšpiráciou pre ďalší vývoj zbraní podobného typu vo svete.
Takticko-technické údaje
Kaliber: 7,65 mm
Náboj: 7,65 mm Browning
Dĺžka: 165 mm
Dĺžka hlavne: 95 mm
Šírka: 29,1 mm
Výška: 108 mm
Hmotnosť bez zásobníka: 0,635 kg
Hmotnosť s prázdnym zásobníkom: 0,645 kg
Kapacita zásobníka: 7 nábojov
Úsťová rýchlosť strely: 300 m/s
Text: Peter HOLÍK (VHÚ – Mo VHM Svidník)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 10/2018
Náboj: 7,65 mm Browning
Dĺžka: 165 mm
Dĺžka hlavne: 95 mm
Šírka: 29,1 mm
Výška: 108 mm
Hmotnosť bez zásobníka: 0,635 kg
Hmotnosť s prázdnym zásobníkom: 0,645 kg
Kapacita zásobníka: 7 nábojov
Úsťová rýchlosť strely: 300 m/s
Text: Peter HOLÍK (VHÚ – Mo VHM Svidník)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 10/2018
