Dôstojník čs. a slov. armády Mikuláš Šumichrast
Narodil sa 13. 4. 1911 v Dežericiach, okr. Topoľčany . V r. 1917 - 1922 absolvoval päť tried ľudovej školy v Dežericiach . V r. 1922 - 1927 navštevoval meštiansku školu v Bánovciach nad Bebravou. Svoje civilné vzdelanie ukončil štúdiom v 4-ročnom Učiteľskom ústave v Prešove. Občianskym povolaním bol učiteľom v ľudovej škole.
21. 4. 1931 odvedený do čs. brannej moci. 1. 10. 1931 prezentovaný ako nováčik na vykonanie prezenčnej služby v p. pl. 39 „Výzvedný gen. Gracianiho“. V hodnosti voj. bol zaradený do jeho 9. roty. 1. 10. 1931 priznaný charakter frekventanta Školy pre dôstojníkov pechoty v zálohe („ŠDPZ“). 16. 2. 1931 povýšený do hodnosti slob. frekventanta. 16. 5. 1931 povýšený do hodnosti des. frekventanta. 1. 6. 1932, po ukončení ŠDPZ mu bol priznaný charakter absolventa. 15. 6. 1932 bol premiestnený do 3. roty p. pl. 39. Dňa 22. 9. 1932 povýšený na čat. absolventa a priznaný charakter ašpiranta. 14. 1. 1933 prepustený na trvalú dovolenku. 1. 1. 1934 bol menovaný do hodnosti ppor. pech. v zálohe. Od 1. 8. 1935 do 28. 8. 1935 vykonal 1. pravidelné cvičenie. 1. 1. 1936 povýšený do hodnosti por. pech. v zálohe. V období od 8. 7. 1937 do 22. 7. 1937 vykonal 2. pravidelné cvičenie. Od 1. 8. 1938 do 14. 8. 1938 absolvoval mimoriadne cvičenie v zbrani. Od 24. 9. 1938 do 2. 12. 1938 vykonával činnú službu v dôsledku mobilizácie nariadenej 24. 9. 1938.
15. 5. 1939 premiestnený z p. pl. 39 do p. pl. 4. Tretie pravidelné cvičenie vykonal v období od 1. 7. 1939 do 5. 8. 1939, už ako dôstojník v zálohe slovenskej armády. 28. 8. 1939, vzhľadom na blížiaci sa vojnový konflikt s Poľskom, bol prezentovaný na mimoriadne cvičenie v zbrani. V ,,zbrani“ zotrval až do 23. 10. 1939, keď bol prepustený do pomeru mimo činnej služby.
M. Šumichrast začal novú etapu svojho profesionálneho života dňom 1. 2. 1940, keď bol prijatý do zboru dôstojníkov pechoty z povolania a vtelený do 12. roty p. pl. 9 v Poprade. V rámci tohto pluku bol zaradený do funkcie pobočníka veliteľa práporu. 1. 8. 1940 bol povýšený do hodnosti npor. pech. 20. 9. 1940 bol premiestnený do leteckého parku. Od 20. 9. 1940 do 15. 10. 1942 vykonával funkciu pobočníka veliteľa leteckého parku. Od 15. 2. 1942 do 14. 4. 1942 absolvoval technický kurz pre dôstojníkov letectva. 1. 7. 1942 bol povýšený do hodnosti stot. pech. 15. 10. 1942 bol ustanovený za zástupcu mjr. let. P. Dargova, veliteľa Leteckého parku. 31. 12. 1942 bol na základe výnosu MNO SR preložený do skupiny dôstojníkov technického zbrojníctva letectva. Vo funkcii zástupcu veliteľa Leteckého parku zotrval až do 29. 8. 1944.
Podieľal sa na prípravách Slovenského národného povstanie v rámci Leteckého parku na Mokradi. Od 29. 8. 1944 príslušník 1. čs. armády na Slovensku ako zástupca veliteľa pešieho práporu II/6 a spravodajský dôstojník. Po reorganizácii 1. čs. armády na Slovensku a vytvorení VI. taktickej skupiny Zobor (6. TS ,,Zobor“) pôsobil vo funkcii zástupcu veliteľa a spravodajského dôstojníka VI./53. pešieho práporu (krycí názov „Lev“). Spoločne s vojakmi práporu si hrdinsky počínal počas obranných bojov v priestore južne od Ružomberka, najmä pri takmer 2-mesačnej obrane výšiny Ostrô, resp. vrchu Ostré, ktorá sa stala kľúčovým bodom celej povstaleckej obrany VI. taktickej skupiny. Od 6. 11. 1944 do 5. 2. 1945, po prechode časti povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja, pôsobil v priestore Pukanec, kde plnil spravodajské úlohy v prospech tam operujúcich partizánskych jednotiek. Od 6. 2. 1945 do 16. 4. 1945 vykonával funkciu posádkového veliteľa Levíc. Od 17. 2. 1945 do 10. 6. 1945 bol v služobnom zaradení ako posádkový veliteľ v Trenčíne. 1. 6. 1945 bol povýšený za škpt. tech. zbroj. let. Týmto dňom bol zaradený ako inžinier do 4. let. divízie. 30. 9. 1946 ustanovený za veliteľa Leteckej základne („LZ“) 4 v Trenčíne. Dňa 1. 4. 1946 povýšený do hodnosti mjr. let. zbroj. Od 30. 9. 1947 v kurze pre veliteľov leteckých základní. Do svojho prepustenia z čs. armády, okrem vyššie uvedenej funkcie veliteľa LZ 4, pôsobil v posádke Trenčín ako veliteľ 27. LZ, následne vykonával funkciu veliteľa 27. letiskového práporu. 1. 7. 1953 bol povýšený do hodnosti pplk., 19. 6. 1954 do hodnosti plk. Dňom 4. 8. 1955 bol prepustený do zálohy. Zomrel 8. 6. 1976 Bratislave. Rehabilitovaný v roku 1991 v hodnosti plk.
21. 4. 1931 odvedený do čs. brannej moci. 1. 10. 1931 prezentovaný ako nováčik na vykonanie prezenčnej služby v p. pl. 39 „Výzvedný gen. Gracianiho“. V hodnosti voj. bol zaradený do jeho 9. roty. 1. 10. 1931 priznaný charakter frekventanta Školy pre dôstojníkov pechoty v zálohe („ŠDPZ“). 16. 2. 1931 povýšený do hodnosti slob. frekventanta. 16. 5. 1931 povýšený do hodnosti des. frekventanta. 1. 6. 1932, po ukončení ŠDPZ mu bol priznaný charakter absolventa. 15. 6. 1932 bol premiestnený do 3. roty p. pl. 39. Dňa 22. 9. 1932 povýšený na čat. absolventa a priznaný charakter ašpiranta. 14. 1. 1933 prepustený na trvalú dovolenku. 1. 1. 1934 bol menovaný do hodnosti ppor. pech. v zálohe. Od 1. 8. 1935 do 28. 8. 1935 vykonal 1. pravidelné cvičenie. 1. 1. 1936 povýšený do hodnosti por. pech. v zálohe. V období od 8. 7. 1937 do 22. 7. 1937 vykonal 2. pravidelné cvičenie. Od 1. 8. 1938 do 14. 8. 1938 absolvoval mimoriadne cvičenie v zbrani. Od 24. 9. 1938 do 2. 12. 1938 vykonával činnú službu v dôsledku mobilizácie nariadenej 24. 9. 1938.
15. 5. 1939 premiestnený z p. pl. 39 do p. pl. 4. Tretie pravidelné cvičenie vykonal v období od 1. 7. 1939 do 5. 8. 1939, už ako dôstojník v zálohe slovenskej armády. 28. 8. 1939, vzhľadom na blížiaci sa vojnový konflikt s Poľskom, bol prezentovaný na mimoriadne cvičenie v zbrani. V ,,zbrani“ zotrval až do 23. 10. 1939, keď bol prepustený do pomeru mimo činnej služby.
M. Šumichrast začal novú etapu svojho profesionálneho života dňom 1. 2. 1940, keď bol prijatý do zboru dôstojníkov pechoty z povolania a vtelený do 12. roty p. pl. 9 v Poprade. V rámci tohto pluku bol zaradený do funkcie pobočníka veliteľa práporu. 1. 8. 1940 bol povýšený do hodnosti npor. pech. 20. 9. 1940 bol premiestnený do leteckého parku. Od 20. 9. 1940 do 15. 10. 1942 vykonával funkciu pobočníka veliteľa leteckého parku. Od 15. 2. 1942 do 14. 4. 1942 absolvoval technický kurz pre dôstojníkov letectva. 1. 7. 1942 bol povýšený do hodnosti stot. pech. 15. 10. 1942 bol ustanovený za zástupcu mjr. let. P. Dargova, veliteľa Leteckého parku. 31. 12. 1942 bol na základe výnosu MNO SR preložený do skupiny dôstojníkov technického zbrojníctva letectva. Vo funkcii zástupcu veliteľa Leteckého parku zotrval až do 29. 8. 1944.
Podieľal sa na prípravách Slovenského národného povstanie v rámci Leteckého parku na Mokradi. Od 29. 8. 1944 príslušník 1. čs. armády na Slovensku ako zástupca veliteľa pešieho práporu II/6 a spravodajský dôstojník. Po reorganizácii 1. čs. armády na Slovensku a vytvorení VI. taktickej skupiny Zobor (6. TS ,,Zobor“) pôsobil vo funkcii zástupcu veliteľa a spravodajského dôstojníka VI./53. pešieho práporu (krycí názov „Lev“). Spoločne s vojakmi práporu si hrdinsky počínal počas obranných bojov v priestore južne od Ružomberka, najmä pri takmer 2-mesačnej obrane výšiny Ostrô, resp. vrchu Ostré, ktorá sa stala kľúčovým bodom celej povstaleckej obrany VI. taktickej skupiny. Od 6. 11. 1944 do 5. 2. 1945, po prechode časti povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja, pôsobil v priestore Pukanec, kde plnil spravodajské úlohy v prospech tam operujúcich partizánskych jednotiek. Od 6. 2. 1945 do 16. 4. 1945 vykonával funkciu posádkového veliteľa Levíc. Od 17. 2. 1945 do 10. 6. 1945 bol v služobnom zaradení ako posádkový veliteľ v Trenčíne. 1. 6. 1945 bol povýšený za škpt. tech. zbroj. let. Týmto dňom bol zaradený ako inžinier do 4. let. divízie. 30. 9. 1946 ustanovený za veliteľa Leteckej základne („LZ“) 4 v Trenčíne. Dňa 1. 4. 1946 povýšený do hodnosti mjr. let. zbroj. Od 30. 9. 1947 v kurze pre veliteľov leteckých základní. Do svojho prepustenia z čs. armády, okrem vyššie uvedenej funkcie veliteľa LZ 4, pôsobil v posádke Trenčín ako veliteľ 27. LZ, následne vykonával funkciu veliteľa 27. letiskového práporu. 1. 7. 1953 bol povýšený do hodnosti pplk., 19. 6. 1954 do hodnosti plk. Dňom 4. 8. 1955 bol prepustený do zálohy. Zomrel 8. 6. 1976 Bratislave. Rehabilitovaný v roku 1991 v hodnosti plk.
Za výkon vojenskej služby ho ocenili: slovenským Voj. víťazným krížom V. triedy bez mečov (1944), čs. voj. krížom 1939 (1945), čs. medailou Za chrabrosť pred nepriateľom (1945), čs. medailou Za zásluhy II. stupňa (1945), čs. Radom SNP II. triedy (1945), čs. Radom červenej hviezdy (1969) a ďalšími radmi a medailami.
Text: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD.
Foto: Múzeum SNP Banská Bystrica
