Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Generál Viliam Ján LICHNER

Vypublikované:
Viliam Ján LICHNER
Viliam Ján LICHNER
Narodil sa 20. októbra 1902 v Banskej Bystrici v rodine horára Jána Lichnera a matky Jozefíny, rod. Terenovej. Po vychodení ľudovej školy v roku 1912 začal študovať na klasickom gymnáziu v Banskej Bystrici s vyučovacím jazykom maďarským. Školu dokončil v rokoch 1919 – 1921 v slovenskom jazyku.
 
Klasické gymnázium mu dalo vynikajúce základy aj v ovládaní cudzích jazykov. Už v mladosti ovládal maďarčinu a nemčinu a v neskorších hodnoteniach sa uvádza, že dokonale ovládal češtinu, ruštinu a čiastočne aj poľštinu.
 

KARIÉRA PROFESIONÁLNEHO VOJAKA

V roku 1922 nastúpil na vojenskú službu, počas ktorej v rokoch 1922 – 24 absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Ešte 9. augusta 1923 bol povýšený na slobodníka a 5. augusta 1924 bol menovaný za poručíka a premiestený do pešieho pluku 12, 6. roty. V rokoch 1924 – 25 zvládol aplikačnú školu v Miloviciach. Vyše štyri roky, od 1. augusta 1925 až do 29. septembra 1929, slúžil v pešom pluku 2 „Jiŕího z Poděbrad“ v Litoměřciach, kde bol veliteľom čaty 1. roty. Dňa 1. apríla 1929 ho povýšili do hodnosti nadporučíka. V rokoch 1929 – 1936 absolvoval viaceré kurzy: v roku 1929 5-mesačný telovýchovný kurz v Prahe, v roku 1930 4-mesačný spojovací kurz LICHNER v Turnove a plynový kurz v Olomouci, v roku 1934 kurz pre veliteľov improvizovaných obrnených vlakov v Miloviciach. Medzitým, 15. júna 1933, bol premiestnený do pešieho pluku 20 do Humenného, kde bol veliteľom čaty a roty a od 2. júna 1936 ho pridelili na zapracovanie do funkcie 2. pobočníka veliteľa pluku. Dňa 21. októbra 1933 bol povýšený na kapitána a 1. apríla 1937 na štábneho kapitána pechoty. V tejto hodnosti bol od februára 1937 pridelený na 2. oddelenie štábu VI. zboru, a od augusta 1937 mal zvláštne pridelenie v rámci 2. oddelenia. Dňa 28. februára 1938 ho trvale pridelili na veliteľstvo 12. divízie. V októbri 1938 bol v rámci VI. zboru poverený úlohou obranného spravodajstva proti Maďarsku. Po evakuácii z Levíc slúžil v Nitre.
 

VOJNOVÉ OBDOBIE

Po vzniku Slovenského štátu ho vzali do kmeňového počtu MNO – HW, 15. mája 1939 mu hodnosť premenovali na stotníka a o dva dni neskôr ho povýšili do hodnosti majora. V júli 1939 bol šéfom výzvednej skupiny 2. oddelenia na MNO. 28. augusta 1939 odišiel do poľa na veliteľstvo „Bernolák", odkiaľ sa vrátil 8. októbra 1939. Dňa 30. septembra 1940 bol premiestnený do automobilového práporu 2, ktorého sa stal veliteľom. Od júna 1941 do júna 1942 bol prednostom Správy cestnej dopravy v Zaisťovacej divízii, tri týždne po návrate z poľa v júni 1942 odišiel do Rýchlej divízie, kde do konca roka 1942 bol prednostom autoslužby. Dňa 1. januára 1943 bol povýšený na podplukovníka automobilovej služby. V období máj – júl 1943 na Slovensku a čiastočne v Nemecku absolvoval kurz na veliteľa divíznej dopravy. Dňa 21. júla 1943 odišiel znovu na front, kde sa v októbri 1943 dostal do zajatia ČA. Dňa 8. januára 1944 ako podplukovník bol prezentovaný v čs. vojenskej jednotke v Jefremove a stal sa príslušníkom 1. čs. samostatnej brigády.
 

POVSTALECKÉ DNI

Dňa 22. februára 1944 slovenská armáda na Slovensku mu v neprítomnosti odňala hodnosť pplk. a degradovala na strelníka v zálohe. Dňa 1. apríla 1944 bol zaradený do štábnej roty 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády a určený za zástupcu veliteľa 2.    čs. samostatnej paradesantnej brigády. Dňa 3. júna 1944 sa stal veliteľom vodičského kurzu. 13. októbra 1944 priletel s paradesantnou brigádou na povstalecké Slovensko. Po ústupe do hôr časť parabrigády, ktorá sa usadila na Poľane, spolu s ďalšími povstaleckými ozbrojencami, vytvorila partizánsku formáciu, ktorej sa stal veliteľom. Jeho zástupcom bol pplk. Štefan Želinský, náčelníkom štábu kpt. Florián Juračka a hospodárom npor. Karol Fraňo. Po pripojení sa ďalších jednotiek sa ako československá partizánska brigáda od decembra 1944 stala súčasťou partizánskeho zväzku „Chruščov“ (veliteľ A. Sadilenko). V. Lichner velil jednému z práporov brigády, ktorý vykonával diverznú a bojovú činnosť v oblasti Poľany. Po bezprostrednom nadviazaní kontaktov s velením 1. ČSA sa jednotka aktivizovala a v januári 1945 sa zúčastnila oslobodenia Čierneho Balogu a 31. januára 1945 sa podieľala na oslobodení Brezna.
 
Po prezentovaní sa v 1. čs. armádnom zbore ho 7. marca 1945 povýšili do hodnosti plk. pech. 10. apríla 1945 bol zaradený na I/3 oddelenie a 1. júla 1945 bol ustanovený za prednostu I/7 oddelenia na MNO. 1. januára 1946 sa mu určila kmeňová príslušnosť MNO. Od 1. novembra 1946 ho ustanovili za prednostu VII. odboru MNO. Dňa 20. februára 1947 s účinnosťou od 1. októbra 1946 bol povýšený na brigádneho generála. V marci 1951 ho poslali na dovolenku a dňom 1. apríla 1951 ho penzionovali. (4. septembra 1953 bola jeho hodnosť premenovaná na genmjr.) V rokoch 1951 – 55 bol technickým úradníkom – plánovačom v národnom podniku Opravna stroju Praha, hlavní závod Bratislava, v rokoch 1955 – 60 finančným referentom spotrebného družstva „Jednota“ v Šamoríne, neskôr vedúcim oddelenia práce a mzdy. V rokoch 196 – 67 bol plánovačom nákladov „Jednota“ Dunajská Streda. Od roku 1967 bol na dôchodku. V lete roku 1968 bol reaktivovaný na prácu v Rehabilitačnej komisii MNO v skupine pre východný odboj. Od 31. júla 1969 bol znova na dôchodku. Zomrel 23. novembra 1977 v Bratislave, je pochovaný v Šamoríne.
 
Text: František CSÉFALVAY (VHÚ Bratislava)
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.11/2008
Návrat na začiatok stránky