Generálmajor in memoriam Milan Vesel

08.02.2016
Narodil sa 23. mája 1903 vo Zvolene. Absolvoval 8-triedne gymnázium s maturitou v Banskej Bystrici. V rokoch 1921 – 1923 študoval vo Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave, ktorú ukončil v hodnosti por. del. Potom pôsobil v delostreleckých jednotkách v Bratislave, Malackách, Lučenci, Prešove, Kežmarku, Terezíne, Rokycanoch, v Týne nad Vltavou. Medzitým bol 1. 10. 1928 povýšený na npor. a 1. 10. 1937 na kpt.

Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 bol pridelený na veliteľstvo VII. zboru v Banskej Bystrici, kde dočasne slúžil ako náčelník štábu a veliteľ delostrelectva. Po májovej reorganizácii armády slúžil, okrem iného, ako veliteľ oddielu delostreleckého pluku 2 v Banskej Bystrici. Počas vojny proti Poľsku v septembri 1939 sa stal veliteľom samotného pluku, do bojov však nezasiahol. Dňa 15. 11. bol menovaný za veliteľa III. oddielu v Brezne nad Hronom, 1. 2. 1940 za dočasného prednostu 4. oddelenia Veliteľstva divíznej oblasti 1 v Trenčíne. 1. 7. bol povýšený na mjr. del. V apríli 1941 sa stal veliteľom oddielu delostreleckého pluku 1 v Topoľčanoch. Na východnom fronte slúžil od júna do decembra 1941 a tiež od augusta do decembra 1942 ako veliteľ delostreleckého oddielu, najskôr v rámci armádnej skupiny, neskôr Zaisťovacej divízie. V marci 1943 sa stal veliteľom delostreleckej strelnice pri Vojenskom výcvikovom tábore v Lešti. V tomto roku absolvoval kurz divíznej dopravy v nemeckom Hannoveri. V októbri sa vrátil do Topoľčian ako veliteľ výcvikovej skupiny. V decembri sa stal veliteľom náhradného oddielu delostreleckého pluku 11 v Žiline a vo februári 1944 oblastným dôstojníkom Veliteľstva divíznej oblasti 1 v Trenčíne.

Pri vyhlásení Povstania

Podobne, ako jeho bratia Mirko a Miloš, sa zúčastnil na prípravách SNP. Dňa 29. 8. bol spolu s bratom Mirkom hlavným iniciátorom obsadenia budovy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Vďaka tomu mohlo byť bez prekážok odosielané povstalecké heslo „Začnite s vysťahovaním“. Podieľal sa na skoncipovaní verejných proklamácií s výzvami na odpor voči nemeckým okupačným jednotkám, ktoré 30. augusta odvysielal Slobodný slovenský vysielač. V tento deň bol poverený v Prešove koordinovať činnosť východoslovenských divízií. Nakoniec však neodcestoval, pretože povstalecké veliteľstvo situáciu na východe podcenilo. V nasledujúcich dňoch sa venoval funkcii veliteľa posádky priamo v srdci Povstania v Banskej Bystrici.

V povstaleckej delegácii

V dňoch 4. – 13. 9. bol vedúcim šesťčlennej povstaleckej delegácie, ktorá odletela do Kyjeva informovať sovietske orgány o poslaní, cieľoch a priebehu Povstania, ale aj konkretizovať požiadavky na účinnú pomoc. Zúčastnil sa na rokovaní s predstaviteľmi Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve, ako aj 1. Ukrajinského frontu, s ktorými delegácia prerokovala otázky pripravovanej útočnej operácie Červenej armády cez Karpaty na pomoc Povstaniu. Okrem toho sa delegácia neúspešne pokúšala o vydanie plk. gšt. V. Talského, bývalého zástupcu veliteľa Východoslovenskej armády, obviňovaného, že svojím nerozvážnym preletom na sovietsku stranu spôsobil jej odzbrojenie. V nasledujúcom období až do potlačenia SNP pôsobil opäť ako posádkový veliteľ v Banskej Bystrici. Neskôr odišiel na Donovaly a odtiaľ ďalej do hôr. V obci Ráztoka vykonával spravodajskú činnosť pre partizánsku skupinu Volkov.

Obeť politických perzekúcií

V marci 1945 bol prijatý do čs. armády a stal sa posádkovým veliteľom v Banskej Bystrici, 28. 7. veliteľom delostrelectva 10. pešej divízie v Košiciach. V októbri 1946 bol povýšený na pplk. a v novembri 1947 na plk. Dňa 15. 1. 1947 sa stal veliteľom 11. delostreleckej brigády v Košiciach (1. 10. premenovaná na 8. delostreleckú brigádu) a v septembri 1949 delostreleckého pluku 11. V novembri bol z politických dôvodov zbavený funkcie a krátko nato zatknutý pre podozrenie zo špionáže. Po skončení súdneho procesu, napriek nepreukázanej vine, mal byť zaradený do tábora nútených prác na Mírove na 12 mesiacov. Tam sa však pravdepodobne nedostal, naďalej bol vo vyšetrovacej väzbe, kde ho ŠtB „pripravovala“ na nový proces. Dňa 18. 4. 1951 bol odsúdený na 16, neskôr na 22 rokov v Leopoldove. Z väzenia bol prepustený 22. 7. 1955. Ocitol sa bez prostriedkov a pracoval ako pomocný skladník v Ružomberku. Rehabilitovaný bol až v roku 1964, keď mu bola vrátená aj vojenská hodnosť. Zomrel v rodnom meste 26. septembra 1984. Dňa 25. 8. 1994 ho prezident SR vymenoval do hodnosti genmjr. in memoriam.

Text: PhDr. Igor BAKA, PhD.
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.12/2013