Generálmajor in memoriam Pavol Gajdoš

Narodil sa 28. marca 1914 vo Veľkej Mani v rodine roľníka Leonarda a Kataríny, rodenej Hoťkovej. Ľudovú školu navštevoval vo Veľkej Mani v rokoch 1920 – 1926. V rokoch 1926 – 1934 študoval na Reálnom gymnáziu v Nových Zámkoch a Zlatých Moravciach.

V školskom roku l934 – 1935 absolvoval štúdium na Pedagogickej akadémii v Bratislave a pôsobil ako učiteľ. Do brannej moci bol zaradený dňom 1. októbra 1936. Na prezenčnú vojenskú službu nastúpil 1. marca 1939 v Bratislave ako vojak delostreleckého pluku 9. Už 3. marca bol odoslaný ako frekventant do Školy na dôstojníkov ľahkého delostrelectva v Josefove. Po vzniku Slovenského štátu sa 19. marca vrátil do Bratislavy a pokračoval v službe v delostreleckom pluku 9. Dňa 28. apríla ho odvelili do Školy na dôstojníkov delostrelectva v zálohe v Žiline. Po jej absolvovaní bol v hodnosti čatára ašpiranta 30. augusta 1940 prepustený na trvalú dovolenku. Do civilného zamestnania nastúpil na Meštianskej škole v Humennom, kde pracoval ako učiteľ do konca roka 1940. Dňom 1. októbra 1940 ho povýšili do hodnosti dôstojníckeho zástupcu delostrelectva v zálohe. V tejto hodnosti bol 7. januára 1941 prezentovaný do činnej služby ako akademik vo Vojenskej akadémii v Bratislave.
Po vstupe Slovenskej republiky do vojny proti Sovietskemu zväzu mu bola 4. júla 1941 prepožičaná hodnosť poručíka delostrelectva z povolania na čas pobytu na fronte, ale už 1. októbra 1941 bol vymenovaný do hodnosti poručíka delostrelectva z povolania v služobnej kategórii dôstojníkov absolventov Vojenskej akadémie.
Na východnom fronte pôsobil od 3. júla 1941 s delostreleckým plukom 1 ako veliteľ čaty a neskôr 1. dôstojník batérie, po reorganizácii slovenskej armádnej skupiny bol pred koncom prvej polovice augusta ako veliteľ batérie zaradený do delostreleckého pluku 31, ktorý patril do zostavy Zaisťovacej divízie. V apríli 1942 bol tento delostrelecky pluk daný k dispozícii veliteľstvu nemeckej 6. armády, presunul sa od Žitomira a Ovruča na front do priestoru asi 60 km severovýchodne od Charkova. V dňoch 12. a 13. mája 1942 sa jeho jednotky ocitli v bojoch proti sovietskym tankovým jednotkám v priestore obce Ternovaja, kde padol do zajatia.

Cez zajatecké tábory do 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR

Bol v táboroch v Krasnogorsku a v Orankách, kde absolvoval antifašistickú školu. Prostredníctvom letákov vyzýval príslušníkov slovenskej armády, aby prechádzali na stranu ČA. Pôsobil aj medzi internovanými slovenskými vojakmi v Usmani, kde bol pluk slovenských dobrovoľníkov vytvorený z bývalých príslušníkov slovenskej 1. pešej divízie, ktorí sa dostali do zajatia na konci októbra 1943 v priestore južne od ukrajinskej Kachovky. Dňa 17. januára 1944 bol prezentovaný do 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v Jefremove a ustanovený do funkcie veliteľa delostreleckej batérie. O dva mesiace sa stal osvetovým dôstojníkom brigády a od 9. júna aj oddielu pre špeciálne úlohy. Do hodnosti nadporučíka delostrelectva bol povýšený 15. septembra 1944. V tom čase bola už 2. čs. paradesantná brigáda nasadená do bojov v Karpatsko-duklianskej operácii, počas ktorej bol 22. septembra vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939. Po leteckom presune jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády na povstalecké územie sa zúčastnil bojov na bojiskách SNP. Po skončení organizovaného odporu povstaleckej 1. čs. armády na Slovensku a ústupe do hôr zostal príslušníkom paradesantnej brigády až do jej prechodu cez front v priestore Brezna vo februári 1945. Po povýšení na kapitána (7. 3. 1945) pôsobil v 1. čs. armádnom zbore naďalej ako osvetový dôstojník 2. čs. paradesantnej brigády a od konca apríla 1945 ako osvetový dôstojník škôl pre dôstojníkov zbraní a služieb v Poprade, Kežmarku a Ružomberku.

Po skončení vojny

V polovici júna 1945 P. Gajdoša pridelili na Hlavnú správu výchovy a osvety (HSVO) pri MNO v Prahe a 1. septembra 1945 povýšili do hodnosti štábneho kapitána delostrelectva. O týždeň sa stal zástupcom náčelníka HSVO. Dňa 6. februára 1947 ho povýšili do hodnosti majora delostrelectva a 1. októbra 1948 do hodnosti podplukovníka delostrelectva. Od 28. marca 1947 bol odvelený na štúdium Vysokého vojenského učilišťa, ktoré ukončil v júni 1949. Od 1. júla pôsobil ako referent na 7. oddelení Hlavného štábu MNO, ale už na začiatku septembra nastúpil do kurzu dôstojníkov generálneho štábu pre vyššie vojenské železničné veliteľstvo, ktorý sa skončil v máji 1950. Od júna do októbra 1950 bol v prípravnej škole na štúdium v ZSSR a od októbra 1950 do konca augusta 1951 študoval v zdokonaľovacom kurze dôstojníkov železničnej dopravy v Leningrade. Dňa 3. septembra 1951 v hodnosti podplukovníka gšt. bol ustanovený za zástupcu veliteľa pre výcvik a školenie a súčasne za náčelníka školského oddelenia Železničného učilišťa v Pardubiciach. Od augusta 1952 vykonával funkciu náčelníka Železničného učilišťa a od augusta 1953 náčelníka správy vojenskej dopravy generálneho štábu. Do hodnosti plukovníka bol povýšený 28. marca 1953. Od augusta 1954 pôsobil ako starší učiteľ skupiny prípravy vojsk katedry tyla Vojenskej akadémie Klementa Gottwalda v Prahe. Začiatkom novembra 1955 prevzal funkciu náčelníka správy prepravy vojsk v Bratislave, pred koncom novembra 1962 sa stal náčelníkom Krajskej správy vojenskej dopravy v Bratislave a začiatkom júla 1968 zástupcom náčelníka kádrovej správy MNO v Prahe. V roku 1969 bol preradený do zálohy a zamestnal sa na Ministerstve pôšt a telekomunikácií SSR ako riaditeľ odboru. Zomrel v Bratislave 24. októbra 1994.
Pri príležitosti 50. výročia víťazstva nad fašizmom ho prezident Slovenskej republiky 1. mája 1995 vymenoval do hodnosti generálmajora in memoriam.


Text: doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc.
Foto: VHA
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 8/2012