Generálporučík v. v. Ing. František Fajtl

Generálporučík v. v. Ing. František Fajtl, vojnový hrdina a neúnavný bojovník za vlasť, slobodu a demokraciu, sa narodil 20. 8. 1912 v Doníne, okres Louny. Po meštianskej škole študoval na obchodnej akadémii v Tepliciach - Šanove, kde 24. 6. 1932 aj maturoval. Bohatú vojenskú kariéru začal 1. októbra 1932. Počas základnej vojenskej služby absolvoval Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe. Po jej ukončení slúžil v rámci horského práporu 11 v Bardejove a horského pešieho pluku 4 v Sabinove.

Rozhodol sa pre kariéru vojaka z povolania. V rokoch 1933 až 1935 študoval vo Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. Bol vyradený ako poručík letectva a menovaný za pilota letca. Najskôr bol zaradený na funkciu pobočníka veliteľa I/2 perute, neskôr 1. dôstojníka 5. pozorovacej letky leteckého pluku 2 v Olomouci. Vojenskú službu v čs. predvojnovej armáde skončil ako 1. dôstojník 63. zvednej letky.

F. Fajtl sa nikdy nezmieril s rozbitím Československa a po vzniku protektorátu Čechy a Morava odišiel do od boja. Šiel známou poľskou cestou a po krátkom pobyte v Bronowiciach sa s ďalšími účastníkmi čs. zahraničného odboja presunul loďou Castelholm do Francúzska. Tu sa z bývalého čs. poručíka letectva stal seržant francúzskej Cudzineckej légie. V Chartres dokončil stíhací výcvik. Vrátili mu hodnosť poručíka letectva a prvého mája 1940 povýšili na nadporučíka letectva. Po prepadnutí Francúzska sa zapojil do bojových akcií ako príslušník 1. čs. stíhacej letky, ktorá pôsobila pri francúzskej GC I/6. Loďou sa dostal cez Afriku a Gibraltár do Veľkej Británie, kde ho druhého augusta 1940 prijali do britského Kráľovského letectva v britskej hodnosti P/O. Najskôr pôsobil v 310. čs. stíhacej peruti, neskôr absolvoval operačný výcvik, prešiel k 1. stíhacej peruti, potom k 17. stíhacej peruti. V rámci týchto britských stíhacích jednotiek dosiahol 2 víťazstvá v spolupráci a jedno nepriateľské lietadlo vážne poškodil. Koncom roka 1940 ho povýšili do hodnosti F/O. Po vzniku 313. čs. stíhacej perute (27. 5. 1941) sa stal jedným z jej zakladajúcich príslušníkov. Na svoje konto si pripísal ďalšie 2 víťazstvá v leteckom súboji. Uznaním všestranných kvalít bolo povýšenie do britskej hodnosti F/Lt a ustanovenie do funkcie veliteľa A - letky 313. čs. stíhacej perute. Najväčšieho uznania sa však dočkal 27. apríla 1942, keď ho ako prvého čs. letca ustanovili za veliteľa britskej leteckej jednotky – 122. stíhacej perute „City of Bombay“. Mal hodnosť britského S/L. Osudným sa mu však stal piaty máj 1942, keď ho zostrelil nemecký stíhač nad okupovaným Francúzskom. S pomocou miestnych vlastencov sa dostal cez hranice do Španielska. Tam ho zaistili a následne aj internovali. Na zásah britského konzula ho prepustili a následne z Gibraltáru letecky presunuli do Veľkej Británie.

Už čoskoro sa vrátil do činnej služby. Najskôr pôsobil na Inšpektoráte čs. letectva v Londýne, ne skôr bol premiestnený k veliteľstvu 11. skupiny, potom 10. skupiny Fighter Command v Rudloe Maner. Svoju činnosť čs. styčného dôstojníka ukončil v štábe Fighter Command. Po výkone týchto funkcií ho ustanovili v hodnosti britského W/C do funkcie čs. spoluveliteľa čs. báz v Churchstantone, Skeabrae a Ibsley, 27. septembra 1943 ho menovali za veliteľa čs. 313. stíhacej perute. V tejto funkcii zotrval až do 31. 1. 1944, keď bol prepustený zo zväzku RAF VR. Bol ustanovený do funkcie „veliteľa stíhacej perute, ktorú vyslali do ZSSR“. Nasledovala strastiplná cesta loďou. Na leteckej základni Ivanovo 3. mája 1944 utvorili 128. čs. samostatnú stíhaciu leteckú peruť, ktorá bola 1. júna na letisku Kubinka reorganizovaná na 1. čs. samostatný stíhací pluk. V jeho čele zotrval František Fajtl až do konca vojny. Pluk pod jeho velením sa preslávil predovšetkým v bojoch počas SNP, neskôr o Moravskú bránu. V záverečnej fáze oslobodzovacích bojov Československa mal hodnosť majora letectva.

Po 2. svetovej vojne najskôr zastával štábnu funkciu na veliteľstve letectva Hlavného štábu, neskôr ho vyslali do Vysokej školy válečnej v Prahe. Po jej absolvovaní zastával funkciu dočasného zástupcu veliteľa 1. leteckej divízie v Prahe, neskôr sa stal profesorom stolice letectva na Vysokej škole válečnej v Prahe. Tam ho zastihli aj februárové udalosti roku 1948. Ako bývalý príslušník západného odboja bol najskôr poslaný na mimoriadnu dovolenku (1. 2. 1949), po ktorej nasledovala všetkým „nepriateľským živlom“ novej ľudovodemokratickej republiky známa dovolenka s čakaním (1. 5. 1949), ktorá vyvrcholila 1. novembra 1949 jeho prepustením do výslužby. Naj skôr pracoval ako pomocný archivár Národného technického múzea v Prahe-Karlíne. Desiateho januára 1950 ho zatkli, odviezli do tábora nútených prác v Mírově, kde strávil 16 mesiacov. Bol degradovaný na vojaka. Po prepustení vykonával najskôr manuálne práce, neskôr pôsobil aj v administratíve. V roku 1964 ho čiastočne rehabilitovali a vrátili mu nielen hodnosť pplk. gšt., ale ho povýšili do hodnosti plk. gšt. Bol prijatý do zamestnania v Štátnej leteckej inšpekcii. V tomto období sa opäť pustil do publikačnej činnosti. V roku 1968 sa postavil do vedenia hnutia čs. letcov, ktorí plánovali obnoviť Zväz letcov Republiky Československej. Ich spoločné úsilie prerušil vstup intervenčných vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968. Po novembri 1989 zavŕšil úsilie na znovu obnovení Zväzu letcov a 31. 3. 1990 sa stal jeho čestným predsedom. Ešte v decembri 1989 ho zvolili za predsedu Združenia zahraničných letcov. V tejto funkcii zotrval do 22. 4. 1992, keď sa funkcie vzdal zo zdravotných dôvodov. F. Fajtla 1. 5. 1990 povýšili do hodnosti generálmajora vo výslužbe a 8. 5. 2002 aj do hodnosti generálporučíka vo výslužbe. Bohatou literárnou tvorbou vzdal hold príslušníkom odboja. Nikdy nezabudol na obete priateľov a spolubojovníkov, ktorí na oltár vlasti položili to najcennejšie – vlastné životy.