Genmjr. in memoriam Dezider KIŠŠ (od 29. 9. 1945 KALINA)

Narodil sa 7. 2. 1908 v Chynoranoch, okres Topoľčany. V r. 1918 – 1926 študoval na Reálnom gymnáziu v Nitre a Trnave, 1926 – 1929 na Bohosloveckom učilišti v Nitre a 1929 – 1930 na Bohosloveckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Od júla do októbra 1930 pôsobil ako duchovný v Hričove. Od začiatku októbra do polovice decembra 1930 absolvoval Školu na výchovu dôstojníkov duchovnej služby v zálohe (ŠDDSZ) v Prahe a 24. 12. 1930 bol preložený do pomeru mimo činnú službu. Od decembra 1930 do januára 1935 pôsobil ako pomocný duchovný v Hričove, Rakovej, Čadci, Varíne a zároveň dočasným správcom v Dolnej Tižine. Medzitým, počas januára a februára 1931, a tiež v júli 1933, absolvoval služobné cvičenie, v decembri 1934 vykonal skúšku na dôstojníka duchovnej služby v zálohe a 1. 1. 1935 bol vymenovaný do hodnosti podporučíka duchovnej služby v zálohe. O mesiac neskoršie nastúpil do činnej služby, bol povýšený do hodnosti nadporučíka duchovnej služby a zaradený ako duchovný referent Zemského vojenského veliteľstva Praha. Na konci novembra 1936 ho premiestnili na duchovnú správu zborovej nemocnice 1 v Prahe, kde súčasne pôsobil aj ako veliteľ roty v ŠDDSZ. S účinnosťou od 1. 4. 1938 bol povýšený na kapitána duchovnej služby.
Po vzniku Slovenského štátu bol prijatý do slovenskej armády a 31. 3. 1939 premiestnený na veliteľstvo V. zboru v Trenčíne (v polovici apríla premenované na Vyššie veliteľstvo 1, v polovici októbra 1939 na veliteľstvo 1. divízie). Dňa 30. 5. 1939 bol povýšený na stotníka duchovnej služby. V polovici mája 1940 ho premiestnili na MNO SR v Bratislave a 1. 7. 1940 povýšili do hodnosti majora duchovnej služby. Po vstupe SR do vojny proti ZSSR bol od 12. 8. do 11. 11. 1941 na východnom fronte na veliteľstve slovenskej armádnej skupiny „Ladislav“. Dňa 1. 1. 1942 bol povýšený na podplukovníka duchovnej služby a v marci 1942 ustanovený za referenta pre udržiavanie vojnových hrobov slovenskej armády. Na konci druhej dekády apríla 1942 odišiel na východný front k Rýchlej divízii, odkiaľ sa vrátil na konci novembra 1942. Počas pobytov v poli riadil exhumácie a sústreďovanie padlých slovenských vojakov na vojnové cintoríny vo Ľvove, Lipovci a Mariupole. V marci 1943 bol ustanovený za zástupcu prednostu personálneho odboru MNO SR v Bratislave a v apríli 1944 sa popri výkone dovtedajšej funkcie stal aj prednostom informačnej kancelárie MNO. Na konci augusta 1944 vojenský vikár Dr. M. Buzalka vyslovil súhlas s jeho žiadosťou o preloženie zo stavovskej skupiny duchovnej správy do inej stavovskej skupiny.
Do ilegálneho protifašistického hnutia sa zapojil v r. 1942, spolupracoval s odbojovými organizáciami „Flóra“ a „Justícia“, so spravodajskou skupinou „Hela“. Získaval pre odboj dôstojníkov, zhromaždil okolo seba aj skupinu príslušníkov žandárstva a polície. Patril do skupiny odbojových dôstojníkov spolupracujúcich s pplk. gšt. J. Golianom ešte pred vytvorením ilegálneho Vojenského ústredia (VÚ). VÚ ho v máji 1944 poverilo prípravou odbojového vystúpenia v bratislavskej posádke, ale na konci júna 1944 prevzal od VÚ toto poverenie mjr. J. Kovačovič. Pplk. pech. Kalina mal koordinovať prípravy Povstania v západoslovenských voj. posádkach (Bratislava, Trnava, Hlohovec, Sereď, Nitra). V noci z 29. na 30. 8. 1944 opustil Bratislavu. Cestou do Banskej Bystrice usmernil dianie v trnavskej posádke a pozitívne ovplyvnil posádku v Topoľčanoch pri rozhodovaní o prechode na stranu povstalcov. Neuspel však v Hlohovci, Seredi ani v Nitre.
Rozhodnutím ministra národnej obrany SR zo dňa 6. 12. 1944 mu za účasť v SNP bola dňom 20. 10. 1944 správnym opatrením odňatá hodnosť podplukovníka duchovnej služby slovenskej armády a bol preložený do počtu mužstva ako strelník.
Po príchode do Banskej Bystrice ho 1. septembra určili za veliteľa pešieho pluku 1 v podriadenosti veliteľstva 1. obrannej oblasti. Zúčastnil sa bojov v priestore Žarnovice, Zlatých Moraviec a Pily. Po reorganizácii armády na taktické skupiny prevzal velenie nad práporom „Dunaj“. Na začiatku poslednej dekády septembra 1944 bol vymenovaný za prednostu osobného oddelenia na veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku. S účinnosťou od 1. 10. 1944 bol mimoriadne povýšený do hodnosti plukovníka pechoty. Po prechode do hôr sa stal príslušníkom, od januára 1945 zástupcom veliteľa 2. čs. partizánskej brigády. Na konci novembra 1944 ho veliteľ brigády plk. V. Přikryl poveril úlohou emisára pre nábor a organizáciu skupín čs. armády do príchodu Červenej armády v oblasti Zvolena, Banskej Bystrice a Bratislavy. Vo februári 1945, pred prechodom 2. čs. partizánskej brigády cez front, sa zdržiaval v Nitrianskej partizánskej brigáde, s ktorou sa zúčastnil prechodu cez Hron pri Orovnici v noci z 13. na 14. 2. 1945. Po prechode frontu sa dostal do Košíc, kde od polovice marca 1945 vykonával funkciu posádkového veliteľa. Dňa 1. mája bol ustanovený za prednostu osobného oddelenia MNO ČSR v Prahe. Od septembra 1945 do februára 1946 absolvoval v Prahe kurz pre veliteľov vojenských telies. 1. 1. 1946 bol premiestnený na veliteľstvo Vojenskej oblasti 4 v Bratislave. Od februára 1947 do mája 1949 pôsobil vo funkcii veliteľa pešieho práporu 41 (od 1. 10. 1947 motorizovaný prápor 41) v Žiline. Od septembra 1948 do mája 1949 v Prahe absolvoval kurz pre vyšších veliteľov. Dňa 15. 5. 1949 bol ustanovený za dočasného veliteľa 9. divízie v Trenčíne (od 1950 v Trnave) a 1. júna toho roka za jej veliteľa. S účinnosťou od 1. 10. 1950 ho mimoriadne povýšili do hodnosti brigádneho generála. Ani jemu sa však nevyhli politické čistky v armáde a 1. 8. 1951 bol preložený do zálohy. Po prepustení z armády pracoval ako robotník v Stavokombináte Trnava a neskôr tajomník Okresného sekretariátu ČSČK a úradník v cukrovare, od decembra 1953 bol na dôchodku. Zomrel 29. 7. 1954 v Trnave. V roku 1991 bol mimosúdne rehabilitovaný v hodnosti generálmajora in memoriam.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 116. ISBN 978-80-89523-20-7