Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Kapitán pechoty Peter JELENÍK

Vypublikované:
Kapitán pechoty Peter JELENÍK
Kapitán pechoty Peter JELENÍK

Narodil sa 3. 7. 1911 v Rudne nad Hronom, okr. Nová Baňa. Ľudovú školu navštevoval vo svojom rodisku, meštianku v Novej Bani. Po jej absolvovaní študoval v Učiteľskom ústave v Leviciach, ktorý ukončil v roku 1931. V rokoch 1931 – 1934 a 1936 – 1939 učil v ľudovej škole v Tekovskej Breznici. Medzitým 16. 7. 1934 – 16. 7. 1936 vykonal vojenskú prezenčnú službu v pešom pluku 26. 1. 2. 1935 bol povýšený na slob. ašp., 6. 4. 1935 na des. ašp., 30. 9. 1935 na čat. ašp. Po preložení do I. zálohy 16. 7. 1936 bol menovaný na ppor. pech. v zál. 24. 9. 1938 počas mobilizácie sa prezentoval v činnej službe. Po demobilizácii, 10. 12. 1938, bol prepustený z vojenskej činnej služby.

1.    4. 1939 ho aktivovali a 30. 5. 1939 preložili do skupiny dôstojníkov pechoty z povolania a premiestnili do samostatného práporu pešieho pluku 6 do Dolného Kubína a povýšili do hodnosti por. pech. 13. 11. 1939 sa prezentoval na mimoriadnom cvičení so zbraňami v aplikačnom kurze pre dôstojníkov v zálohe. 30. 11. 1939 bol včlenený do 2. roty horského pešieho pluku 6 a ustanovený za veliteľa 2. roty. 31. 3. 1940 bol premiestnený do pešieho pluku 4 do Bratislavy, včlenený do 7. roty a súčasne ustanovený za jej veliteľa. 1. 8. 1940 bol povýšený na npor. pech. 1. 10. 1940 bol peší pluk 4 prečíslovaný na peší pluk 1 a on bol ustanovený za veliteľa 3. roty pešieho pluku 1. 29. 6. 1941 odišiel do poľa. 28. 3. 1942 bol ustanovený za vel. 3. roty v Rýchlej divízii a 26. 4. 1942 za veliteľa 3. roty motorizovaného  pešieho pluku 20 v Rýchlej divízii. 2. 9. 1942 ho poslali na nemocničné liečenie, potom bol s krátkymi prestávkami až do začiatku marca 1943 na zdravotnej dovolenke alebo na kúpeľnom liečení. Medzitým, 1. 2. 1943,  bol povýšený do hodnosti stot. pech. 2. 3. 1943 ho ustanovili za vel. 1. (čestnej) roty strážneho práporu a pobočníka veliteľa strážneho práporu v Bratislave.

2.    Po odzbrojení bratislavskej posádky 1. 9. 1944 ušiel z Bratislavy. Na povstalecké územie prišiel 6. 9. 1944. Počas SNP sa aktívne zúčastnil bojov, od 10. 9. 1944 do 17. 9. 1944 bol vel. štábnej roty v III. taktickej skupine, od 11. 10. 1944 až do 28. 10. 1944 bol veliteľom 25. pešieho práporu Hron v III. taktickej skupine. So svojím práporom sa od 13. 10. 1944 včlenil do podskupiny mjr. A. Kordu a mal prehradiť smer Hronská Breznica – Zvolen a Hronská Breznica – Budča – Kováčová v priestore Budča a Kováčová. V druhej polovici októbra 1944 sa podieľal na prehradení smeru Krupina – Zvolen. 19. 10. 1944, keď bojová skupina SS Schill bola už len 12 km od Zvolena, veliteľ III. taktickej skupiny, plk. P. Kuna, nariadil útok podskupiny Kordu spolu s partizánslymi jednotkami. Prápor Jeleník sa 20. – 21. 10. 1944 podieľal na koncentrovanom povstaleckom útoku za podpory delostrelectva na postavenia II. práporu  bojovej skupiny SS Schill severne od Babinej. V prudkých bojoch, v ktorých z nemeckej strany do pozemných operácií zasiahlo aj letectvo niekoľkými strojmi Bf 109 a Ju 87, sa podarilo odvrátiť stratu Dobrej Nivy a stabilizovať obrannú líniu na čiare Dobrá Niva – Sása – Pliešovce. Ďalšie časti bojovej skupiny SS Schill obsadili Senohrad, východne od Krupiny. Po 24. 10. 1944 bol prápor Jeleník spolu s ďalšími prápormi III. taktickej skupiny nasadený na bezprostrednú obranu Zvolena. Vzhľadom na postup 18. divízie SS „Horst Wessel“, z východu a juhovýchodu, boli pozície povstalcov neudržateľné a po nástupe bojovej skupiny Schill na Dobrú Nivu 26. 10. 1944 padol Zvolen, na druhý deň Banská Bystrica. 4. 11. 1944 bol Jeleník Nemcami zajatý a odvlečený do zajatia do Kaisersteinbruchu, potom do Altenburgu. 15. 4. 1945 bol vyslobodený americkou armádou, 5. 6. 1945 sa vrátil do vlasti a hneď sa hlásil do čs. armády.

8. 6. 1945 ako kpt. pech. prijatý prijímacou komisiou SNR do čs. armády a 8. 7. 1945 pridelený do pešieho pluku 7 a ustanovený za veliteľa III., 28. 9. 1945 II., 31. 12. 1945 opäť III. práporu. 15. 4. 1945 premiestnený z 13. do 11. roty. 7. 5. 1946 odoslaný na zabezpečovanie pohraničného územia Humenné a 18. 9. 1946 ustanovený za veliteľa pomocnej, 3. 12. 1946 technickej roty. 15. 2. 1947 ho premiestnili do pešieho práporu 42, kde bol zaradený do funkcie veliteľa roty. 7. 5. 1947 ustanovený za veliteľa 2. a 31. 10. 1947 za dočasného veliteľa 4. roty. 1. 5. 1948 mu udelili dovolenku s čakaním a 1. 11. 1948 ho preložili do výslužby. 11. 1. 1950 mu odňali vojenskú hodnosť kpt. v zál. Zomrel 13. 10. 1982 v Novej Baňi.


Text: PhDr. František CSÉFALVAY, CSc., VHÚ – OVHV 
Foto: VHÚ – VHA

Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 107-108. ISBN 978-80-89523-20-7.

Návrat na začiatok stránky