Karlov vojenský kríž
Cisár Karol I. si pri svojom nástupe na trón v roku 1916 plne uvedomoval kritickú situáciu, v akej sa Rakúsko-Uhorsko nachádzalo. Počas vojny pôsobil vo významných veliteľských funkciách a osobne navštevoval frontové úseky, kde sa oboznamoval s podmienkami života vojakov. Hoci sa usiloval o čo najskoršie ukončenie vojny, nepodarilo sa mu zabrániť jej ďalšiemu pokračovaniu. Ako prejav uznania vojakom, ktorí niesli hlavnú ťarchu bojov, zriadil už 13. decembra 1916, len niekoľko týždňov po svojom nástupe na trón, vojenské vyznamenanie dnes známe ako Karlov vojenský kríž (Karl-Truppen-Kreuz).
Myšlienka jeho zriadenia pritom nebola nová. Už koncom apríla 1915 prišlo ministerstvo vojny so súhlasom vojenskej kancelárie cisára Františka Jozefa I. s podnetom na zriadenie vojenského vyznamenania (Truppenkampfkreuz) určeného pre všetkých frontových vojakov bez rozdielu hodnosti. Cisár s návrhom vyznamenania, ktoré malo niesť názov Franz-Josephs Kreuz, v zásade súhlasil, odmietlo ho však samotné Armádne vrchné velenie (Armeeoberkommando). Dôvodom bol nesúhlas s podmienkami jeho udeľovania, keďže ocenenie určené výlučne frontovým vojakom mohlo podľa jeho názoru vyvolať napätie medzi príslušníkmi štábov a bojových jednotiek.
Po svojom nástupe na trón sa cisár Karol I. k tomuto návrhu vrátil, pričom sám stanovil podmienky udeľovania nového vyznamenania. Nárok na jeho udelenie vznikol po najmenej trojmesačnom nasadení na fronte v jednotke menšej ako brigáda, čo malo zaručiť priamu účasť vyznamenaného v bojovej činnosti. Túto podmienku spravidla nespĺňali vysokí dôstojníci, ktorých služobné zaradenie bolo prevažne mimo priamych bojových jednotiek, rovnako ako príslušníci tylového zabezpečenia. Napriek odporu vrchného velenia armády tak vznikol pamätný kríž určený pre všetkých frontových vojakov bez ohľadu na hodnosť vrátane príslušníkov domobrany a dobrovoľníckych formácií, ktorí dlhodobo slúžili v prvej línii a znášali najväčšie útrapy zákopovej vojny. Napokon bol udelený aj mnohým dôstojníkom vrátane nositeľov Vojenského radu Márie Terézie.
Vo výtvarnom riešení nadväzoval na takmer sto rokov starý Armádny kríž z rokov 1813 – 1814, čím mal pripomínať chrabré činy príslušníkov cisárskej armády počas napoleonských vojen. Mal tvar gréckeho tlapatého kríža (nem. Tatzenkreuz), označovaného aj ako delový kríž, s rovným ukončením ramien a ich rozpätím 29 mm. Na lícnej strane sa v zrnitej ploche ramien nachádzajú vystupujúce nápisy „GRATI / PRINCEPS ET PATRIA / CAROLVS / IMP. ET REX“. Rubová strana nesie v hornom ramene iniciálu „C“ prevýšenú rakúskou cisárskou a uhorskou kráľovskou korunou, na priečnych ramenách nápis „VITAM ET SANGVINEM“ a na spodnom ramene letopočet „MDCCCCXVI“. Medzi ramenami kríža je umiestnený plastický vavrínový veniec z identického kovu. Nosil sa na trojuholníkovej náprsnej červenej stuhe s úzkymi bielo šrafovanými pásikmi pri okrajoch. Súčasťou mohla byť aj prislúchajúca stužka, prípadne doplnená kovovou miniatúrou kríža. Pôvodne sa vyrábal z tmavo legovaného zinku, neskôr podľa dostupnosti materiálu aj zo svetlejších zliatin pripomínajúcich striebro.
Hoci bol udelený vo veľmi vysokom počte(od vzniku do konca prvej svetovej vojny viac ako 650 000-krát), už v čase svojho založenia čelil kritike zo strany časti vysokých vojenských predstaviteľov, medzi frontovými vojakmi sa tešil mimoriadnej úcte a nosili ho s veľkou hrdosťou. Ani po prijatí zákona č. 61/1918 Zb. z. a n. o zrušení šľachtických titulov, radov a vyznamenaní, vydaného po vzniku Československej republiky, ktorý pod hrozbou sankcií zakazoval ich nosenie, a napriek všeobecnému odmietaniu všetkého, čo bolo späté s habsburskou monarchiou, nedošlo k zničeniu týchto dekorácií. Mnohé z nich sa zachovali dodnes, či už v zbierkach múzeí alebo v súkromných kolekciách. Významné miesto má Karlov vojenský kríž aj v zbierkach Vojenského historického múzea Piešťany, do ktorých bol získaný darom v roku 2012.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. XV – Rady, vyznamenania, medaily, RVM 1514 Karlov vojenský kríž, katalogizačný záznam.
Zirkularverordnung vom 21. Dezember 1916, Präs. Nr. 24297. In Verordnungsblatt für die k. k. Landwehr. Normalverordnungen. 1916. 1-48. Stück. Wien : K. a k. Hof – und Staatsdruckerei, 1917, s. 183-185.
Pod císařským praporem. Historie habsburské armády 1526 – 1918. Praha : Nakl. Elka Press, 2003, 556 s. ISBN 978-80-902745-5-2.
KOLÁČNÝ, Ivan. Řády a vyznamenání Habsburské monarchie. Praha : Nakl. Elka Press, 2006, 299 s. ISBN 978-80-902745-9-2.
CHUDÝ, Ivan. Karlov vojenský kŕíž (Karl-Truppen-Kreuz). [online]. Válka.cz. [cit. 2023-12-20]. Dostupné z: https://www.valka.cz/13376-Karlov-vojensky-kriz-Karl-Truppen-Kreuz?utm_source=valka_cz&utm_medium=article&utm_campaign=serial
Text / Foto: PhDr. Viera Jurková, VHÚ – VHM
