Major Florián JURAČKA
Narodil sa 23. 3. 1913 v Dojči, okres Senica nad Myjavou. Po skončení ľudovej školy v Dojči a meštianskej v Skalici v roku 1932 absolvoval Učiteľský ústav v Modre. V rokoch 1932–1936 učil v ľudovej škole v Čáčove pri Senici. Na vykonanie prezenčnej služby nastúpil 1. 10. 1936 v Škole pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe 10. divízie v Banskej Bystrici. 28. 8. 1938, po skončení prezenčnej služby, ho preložili do zálohy ako podporučíka pechoty v zálohe. Od 15. 9. 1938 do 22. 12. 1938 bol na mimoriadnom cvičení v rámci mobilizácie. Bol zaradený do pešieho pluku 12 ako veliteľ čaty.
21. 3. 1939 bol povolaný do pešieho pluku 33 a 15. 6. 1939 aktivovaný do slovenskej brannej moci v hodnosti poručíka pechoty. 20. 8. 1939 premiestnený do cyklystického práporu v Turčianskom Sv. Martine a ustanovený za veliteľa 3. cyklystickej roty. 10. 11. – 18. 12. 1939 absolvoval aplikačný kurz pre aktivovaných dôstojníkov v Dolnom Kubíne. 1. 2. 1940 ho preložili na MNO a 15. 2. 1940 ustanovili za dočasného pobočníka ministra národnej obrany. 1. 8. 1940 povýšený na nadporučíka. 15. 6. 1941 bol premiestnený do pešieho pluku 1 a ustanovený za veliteľa 1. roty a 20. 8. 1941 za I. plukovného pobočníka. 15. 11. 1941 odišiel do poľa k Rýchlej divízii ako veliteľ 6/21 roty. 7. 11. 1942 sa vrátil na Slovensko a stal sa veliteľom práporu pešieho pluku 1 v Trnave. 15. 2. 1943 ho povýšili na stotníka pechoty. 1. 1. 1944 bol premiestnený na MNO a ustanovený za pobočníka šéfa Vojenskej správy.
Počas vyhlásenia Slovenského národného povstania sa zdržiaval v trnavskej posádke a podieľal sa na vyhlásení Povstania a organizovanom odchode posádky na povstalecké územie. Počas presunu posádky, spolu s npor. K. Fraňom, sa usiloval prehovoriť veliteľa nitrianskej posádky, mjr. J. Šmigovského, aby sa pridal k Povstaniu, ale neúspešne. Po príchode na povstalecké územie bol prvým plukovným pobočníkom plk. D. Kišša-Kalinu. 15. 9. 1944 bol ako kpt. pechoty ustanovený za veliteľa práporu Váh v III. TS Gerlach. V druhej polovici septembra 1944 bol prápor začlenený do IV. TS, presunul sa do Handlovej a 18. 9. 1944 sa zúčastnil neúspešného povstaleckého protiútoku na znovuzískanie Prievidze. V októbri 1944 sa opäť v zostave III. TS zúčastnil ústupových bojov v smere Lučenec – Zvolen. 20.–28. 10. 1944 sa so svojím práporom zúčastnil bojov v priestore Podkriváň – Detva – Očová – Vígľaš – Zolná. Po prechode 1. čs. armády na Slovensku na partizánsky spôsob boja zotrval v aktívnom odpore ako náčelník štábu čs. partizánskej brigády v partizánskom zväzku Chruščov. Po jeho spojení so sovietskou Červenou armádou bol 6. 3. 1945 prezentovaný v 1. čs. armádnom zbore v Poprade, prijatý do čs. brannej moci a včlenený do náhradného pluku. Po skončení vojny príslušník VO 4 v Bratislave. V rokoch 1945 – 1948 vykonával funkcie veliteľa práporu. Počas tohto obdobia absolvoval 1. ročník VŠV v Prahe. Po ročnej dovolenke ho 1. 3. 1948 preložili do zálohy ako mjr. pechoty v zálohe. Zomrel 10. 8. 1979 v Skalici.
Text: PhDr. František CSÉFALVAY, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 109-110. ISBN 978-80-89523-20-7.
