Major gšt. Alexander MATÚŠ (do 31. 12. 1940 MÁTYUS)
Narodil sa 27. 5. 1914 vo Vrútkach. Civilné vzdelanie získal na 8-ročnom št. reálnom gymnáziu s maturitou v Košiciach, ktoré absolvoval v r. 1924 – 1932. Príslušník čs. brannej moci od 20. 4. 1933, keď ho po vykonaní dobrovoľného odvodu (20. 4. 1933), včlenili ako vojaka k horskému práporu 5 v Ružomberku. Od 18. 7. 1933 – 28. 2. 1934 frekventantom Školy na výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach. 28. 10. 1933 M. povýšili na slobodníka frekventanta a 15. 3. 1934 na desiatnika absolventa. 20. 6. 1934 mu povolili konať ďalšiu dobrovoľnú činnú službu a zároveň ho preložili do skupiny ďalej slúžiacich poddôstojníkov. 4. 7. 1934 M. povýšili na čatára ďsl. 15. 8. 1934 bol premiestnený k Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave, ale to bolo zrušené a následne ho preložili do skupiny ďalej slúžiacich poddôstojníkov a pričlenili ho k 5. horskej rote horského pešieho pluku 2 v Ružomberku. 17. 6. 1935 zrušili jeho reverzný záväzok ďalej slúžiaceho poddôstojníka a vrátili mu status ašpiranta. 1. 7. 1935 M. menovali za podporučíka pechoty v zálohe (ppor. pech. v zál.) a preradili do skupiny dôstojníkov v ďalšej dobrovoľnej činnej službe. 30. 9. 1935 bol premiestnený do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave, ktorú absolvoval 1. 8. 1937. V tento deň ho ako poručíka pechoty pričlenili k 4. rote pešieho pluku 44 v Liberci, s určením za veliteľa čaty. 25. 3. 1938 ho ustanovili za dočasného veliteľa roty. Od 15. 7. 1938 – 30. 9. 1938 v kurze pre letúnových pozorovateľov pechoty v Prostějove. Od 1. 10. 1938 pridelený k letke 14 leteckého pluku 2 v Olomouci ako letúnový pozorovateľ pechoty. Vzhľadom na rozpad Č-SR ho ako dôstojníka slov. národ. odoslali na Slovensko.
14. 3. 1939, po návrate na Slovensko, bol pridelený k letke 64 leteckého pluku 3 v Piešťanoch. 1. 5. 1939 ho preložili do skupiny dôstojníkov letectva a zároveň premiestnili k letke 6 leteckého pluku gen. let. M. R. Štefánika. 15. 6. 1939 Mátyusa ustanovili za zástupcu veliteľa Školy na výchovu dôstojníkov letectva v zálohe. 1. 10. 1939 ho menovali za poľného pozorovateľa letca. 1. 1. 1940 M. povýšili na nadporučíka letectva. Od 2. 1. 1940 do 30. 2. 1940 v kurze v Aufklärungs-Fliegerschule v Briegu v Nemecku. 1. 3. 1940 ho určili do základného pilotného výcviku v rámci cvičnej letky v Piešťanoch. 1. 5. 1940 ho preložili do Leteckej školy a ustanovili za zástupcu veliteľa školy. 1. 10. 1940 ho menovali za pilota-letca a 1. 9. 1941 ho určili k stíhacím letcom. Od 7. 4. 1942 ho odvelili do Vysokej vojennej školy, oddelenie gšt. v Bratislave. Počas štúdia absolvoval už ako stotník let. (1.7.1942) 7. kurz pre dôstojníkov gšt. v Berlíne (2. 9. 1942 – 8. 11. 1942). Od 24. 3. – 5. 7. 1943 bol pridelený k Veliteľstvu vzdušných zbraní, kde ho zaradili na funkciu referenta leteckého oddelenia. Od 6. 7. 1943 – 11. 11. 1943 dôstojník gšt. v štábe kombinovanej leteckej skupiny (perute) pri Rýchlej divízii, ktorej velil mjr. let. M. Lisický. 16. 11. 1943 ho odoslali do Talianska, kde mal rokovať vo veci vydania zadržaných talianskych lietadiel SM-84 zakúpených pre slovenské letectvo. Od 7. 1. 1944 pokračoval v III. roč. Vysokej vojennej školy, oddelenie gšt., ktorú ukončil 24. 7. 1944 s veľmi dobrým hodnotením. Od 1. 8. 1944 ho premiestnili k MNO. Počas štúdia na Vysokej vojennej škole, služby na Veliteľstve vzdušných zbraní a v poli si zvyšoval odbornosť pilota (výcvik na viacmotorových lietadlách rôznych typov, výcvik lietania podľa prístrojov a za noci). Do národného boja za oslobodenie sa nezapojil a zostal v službe aj po 29. 8. 1944. Od 1. 9. 1944 ho ustanovili za náčelníka štábu Veliteľstva vzdušných zbraní a preložili do skupiny dôstojníkov gšt. Po likvidácii Veliteľstva vzdušných zbraní pôsobil na MNO SR v Bratislave, kde zastával funkciu prednostu oddelenia a od januára 1945 aj predsedu rehabilitačnej komisie. 1. 1. 1945 bol povýšený na majora gšt. Pred príchodom frontu evakuoval na západ. Po skončení 2. svetovej vojny sa do ČSR nevrátil a podľa čs. spravodajských informácií vstúpil do služieb francúzskej rozviedky. Podľa prezentovaných výsledkov výskumu Beáty Katrebovej Blehovej taktiež aktívne pracoval v ilegálnom slovenskom protikomunistickom hnutí (napr. Slovensky revolučný odboj, Slovenská národná rada v zahraničí). V rokoch 1955 – 1979 pracoval ako prednosta vývozného oddelenia na riaditeľstve leteckého priemyslu v Paríži. Po odchode do dôchodku v roku 1980 sa usadil v Saint‑Felix‑de‑Lodez. Naďalej pôsobil ako expert pre letecký priemysel a bol poradcom francúzskej vlády pre strednú a východnú Európu. Niekoľkokrát do roka sa zúčastňoval oficiálnych zájazdov do zahraničia pod záštitou francúzskej vlády alebo sprevádzal zahraničných leteckých technikov po továrňach vo Francúzsku. Dátum a miesto smrti nie sú oficiálne potvrdené.
Text: plk. v. v. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ – OVHV
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 166. ISBN 978-80-89523-20-7.
