Major pechoty Pavel NERER
Narodil sa 23. 2. 1912 v Dolnom Kubíne. Po skončení štúdia na reálnom gymnáziu v Dolnom Kubíne a štátnom gymnáziu v Ružomberku (1922 – 1931) nastúpil 9. 10. 1931 do výkonu prezenčnej vojenskej služby v pešom pluku 2 „Jiřího z Poděbrad“ v Litoměřiciach. Od 1. 10. 1932 do 30. 6. 1934 študoval vo Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. Po jej skončení v hodnosti poručíka pechoty (1. 7. 1934) pokračoval v službe v Litoměřiciach až do konca decembra 1938. Postupne tu vykonával funkcie veliteľa čaty, dočasného veliteľa roty, veliteľa roty, veliteľa stavebného dozoru, veliteľa zákopníckej čaty a zákopníckej roty. Do hodnosti nadporučíka pechoty ho povýšili 1. 4. 1938. Od 1. 1. 1939 bol veliteľom zákopníckej čaty v Lysej nad Labem.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde. Od 25. 3. 1939 vo funkcii prednostu 4. oddelenia štábu divízie v Spišskej Novej Vsi. V polovici mája 1939 ho premiestnili do pešieho pluku 3 vo Zvolene, kde bol ustanovený za veliteľa roty a krátky čas, v druhej polovici októbra, vykonával funkciu veliteľa I. práporu pešieho pluku 3. Dňa 31. 10. 1939 ho premiestnili do Vojenskej akadémie v Banskej Bystrici, kde prevzal funkciu veliteľa čaty. 1. 2. 1940 ustanovený za veliteľa pomocnej roty Vojenskej akadémie. Od 17. 1. 1942 bol príslušníkom pešieho pluku 1 v Bratislave, v ktorom vykonával funkciu veliteľa strážneho oddielu. Pred koncom júla 1942 ho odoslali k Zaisťovacej divízii a ustanovili do funkcie veliteľa III. práporu pešieho pluku 102. Po návrate na Slovensko bol od 1. 1. 1944 premiestnený do pešieho pluku 6 do Prešova s určením za výcvikového dôstojníka pluku. Od 4. 5. 1944 sa stal veliteľom III. práporu pešieho pluku 6 v Michalovciach a 1. 7. 1944 pobočníkom veliteľa pešieho pluku 6. Počas odzbrojovania divízií Východoslovenskej armády bol internovaný a odvezený do Nemecka. Na Slovensko sa vrátil v polovici decembra 1944. Od 1. 1. 1945 v hodnosti stotníka pechoty pokračoval v službe v slovenskej armáde vo funkcii veliteľa roty pionierskej stavebnej skupiny v Bratislave. 23. 3. 1945 bol ustanovený za veliteľa práporu III. stavebnej skupiny v Trenčíne.
V polovici apríla 1945 sa prihlásil do 1. čs. armádneho zboru a 30. 4. 1945 v hodnosti kapitána pechoty bol ustanovený posádkovým veliteľom v Krupine. 12. 7. 1945 sa stal veliteľom práporu II. práporu pešieho pluku 23 v Trnave, ale už 1. 8. 1945 ho odvelili do Vojenskej akadémie v Prahe, kde prevzal funkciu veliteľa roty. Tu bol 1. 9. 1945 povýšený do hodnosti štábneho kapitána pechoty. V polovici októbra 1945 ho preložili do pešieho práporu 45 do Dolného Kubína, kde pôsobil do konca prvej polovice novembra 1946, kedy ho v hodnosti majora pechoty ustanovili za veliteľa štábnej roty Vojenskej oblasti 4 v Bratislave. Túto funkciu vykonával do začiatku júna 1947 a potom bol pridelený na 5. oddelenie veliteľstva Vojenskej oblasti 4. V polovici februára 1948 ho premiestnili do pešieho pluku 39 a ustanovili za dočasného veliteľa pešieho práporu 1 a od 1. 9. 1948 náčelníka štábu pešieho pluku 39 v Bratislave. Jeho ďalšie osudy nie sú známe.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – OVHV
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 179. ISBN 978-80-89523-20-7.
