Mikuláš Lisický, plukovník letectva

19.05.2015
Narodil sa 20.7.1908 v Liptovskom Mikuláši. Pred nástupom na vojnu ukončil 8-ročné gymnázium v Ružomberku (1918 – 1926). Do čs. brannej moci ho odviedli 1.10.1926, keď sa ako nováčik prezentoval na vykonanie prezenčnej služby v ružomberskom delostreleckom pluku 201.
Voj. Lisického zaradili do jeho 8. batérie a potom odoslali do Školy na výchovu dôstojníkov delostrelectva v Prešove. Po jej absolvovaní slúžil v materskom delostreleckom pluku. Dňa 30.9.1927 bol des. M. Lisický odoslaný do Vojenskej akadémie v Hraniciach, ktorú ukončil 28.7.1929. V tento deň ho vymenovali za por. del. v delostreleckom pluku 202 v Kežmarku. Od 1.10.1930 do 11.7.1931 študoval v Aplikačnej škole delostrelectva v Olomouci. Po návrate k svojmu vojenskému útvaru pôsobil v rôznych veliteľských funkciách.

Pozorovateľ, pilot, profesor

Lisického „pevné puto" s vojenským letectvom sa nadviazalo v posledný februárový deň roku 1932, keď ho ako frekventanta zaradili do pozorovateľského kurzu pre dôstojníkov. Kurz absolvoval 28.5.1932. Po jeho skončení bol až do 31.1.1933 pridelený do 9. letky leteckého pluku 3, kde pôsobil ako delostrelecký pozorovateľ. Dňa 1. 6.1932 bol menovaný za delostreleckého pozorovateľa - letca. Začiatkom februára 1933 bol povolaný do Pozorovateľskej školy pre dôstojníkov z povolania, ktorú úspešne ukončil 31.8.1933. O deň neskôr bol menovaný za pozorovateľa - letca. Od 1.9.1933 až do 15.3.1939, keď kpt. let. M. Lisického ako Slováka odoslali z protektorátu Čechy a Morava do vlasti, slúžil v posádkach Košice, Praha a Prostějov. Počas tohto obdobia ho preložili do stavovskej skupiny dôstojníkov letectva (31. 8.1934). Zároveň si zvyšoval aj svoje odborné vedomosti, keď absolvoval pilotný výcvik, ako aj mechanický kurz pre dôstojníkov letectva. V záverečnej fáze existencie Česko-Slovenska pôsobil ako riadny profesor predmetu „Letecká fotografia" v prostějovskom Vojenskom leteckom učilišti.

Z Ruska do Ruska

Po príchode do vlasti bol včlenený do slovenskej brannej moci a zaradený do leteckého odboru Ministerstva národnej obrany v Bratislave. Dňa 1.6.1939 bol zaradený do kategórie stíhačov - letcov. V slovenskej armáde zastával rôzne veliteľské a štábne funkcie: dočasný zástupca veliteľa leteckého pluku, veliteľ III. leteckej perute, styčný dôstojník pri nemeckom vyššom veliteľstve, veliteľ Leteckej školy, veliteľ letiska Spišská Nová Ves. Na Veliteľstve vzdušných zbraní pôsobil ako prednosta osobného oddelenia, prednosta leteckého oddelenia, mobilizačný referent, ako aj styčný dôstojník medzi týmto veliteľstvom a ministerstvom národnej obrany. M. Lisický, ako aj mnoho ďalších slovenských vojakov bol na východnom fronte. Konkrétne od 1.7.1943 do 15.11.1943 bol veliteľom leteckej skupiny „Lisický" na Kryme, kde sa spoločne so svojimi letcami preškoľoval na nemecké bombardovacie lietadlá. Dňa 15.12.1943 bol po návrate na Slovensko ustanovený za veliteľa III. bombardovacej perute v Poprade. V tejto funkcii zotrval až do 4.8.1944, keď odletel do ZSSR. Na palube lietadla sa okrem posádky nachádzali predstavitelia ilegálnej Slovenskej národnej rady a Vojenského ústredia. Lisický mal byť tzv. Čatlošovým emisárom, ale krátko pred odletom bol tohto poslania zbavený. Let bol úspešný. Dňa 10.10.1944 ho odoslali do výcvikového strediska čs. letcov v ZSSR. Od 1.12.1944 do 17.5.1945 vykonával funkciu zástupcu veliteľa 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR.

Politicky nespoľahlivý

Po vojne bol prijatý do čs. armády, kde slúžil vo významných veliteľských funkciách do 1.7.1949, keď ho ako plk. let. preložili do výslužby z dôvodu údajnej politickej nespoľahlivosti. Po prepustení z armády pracoval ako hlavný účtovník, potom ako topograf, zememerač a vedúci mapového ústavu. V roku 1960 ukončil štúdium na SVŠT, odbor zememeračstvo. Rehabilitácie sa nedožil, zomrel 16.3.1987 v Bare. V roku 1991 ho posmrtne rehabilitovali. Plk. let. M. Lisický bol nositeľom viacerých čs., slovenských a zahraničných vyznamenaní.


Text: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD.
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.11/2013