Miniatúrny rádiolokačný pátrač MRP-4
V rokoch 1964 až 1971 bol pre jednotky hĺbkového prieskumu ČSĽA vyvíjaný špeciálny prijímač označovaný ako miniatúrny rádiolokačný pátrač – MRP-4. Toto pasívne zariadenie bolo určené na zisťovanie prítomnosti signálov (impulzne modulovaných) pozemných rádiolokátorov prieskumnými skupinami vysadenými v tyle protivníka. Prijímač pracoval v rozsahu od 1 do 10 GHz a mal kódové označenie „Barbara“. Nosil sa na hrudi a mal rozmery 185 × 245 × 60 mm pri hmotnosti približne 4 kg vrátane batérií. Rovnako ako iné technické prostriedky prieskumu uľahčoval získavanie správ o protivníkovi. Zachytený signál rádiolokátora mohol byť počas doby ožiarenia indikovaný akusticky prostredníctvom slúchadla, prípadne pomocou miniatúrneho reproduktora a vizuálne ručičkovým meracím prístrojom. Prístrojom MRP-4 sa dal merať počet otáčok rádiolokátora, určiť jeho opakovací kmitočet (frekvenciu) a zameriavať rádiolokátor pomocou čítača impulzov. V prípade zistenia prítomnosti signálu rádiolokačného prostriedku sa podľa časového intervalu otáčania antény a vysielacej frekvencie určoval aj pravdepodobný typ rádiolokátora. K tomu bolo dôležité určiť na základe intenzity signálu azimut z jedného miesta a ďalší azimut z druhého miesta tým istým prístrojom alebo ďalší azimut zdroja signálu iným prístrojom. Tak sa pomocou tzv. triangulácie dala určiť aj poloha zachyteného rádiolokátora. Potom sa podľa spomenutých ukazovateľov mohla prieskumná hliadka priblížiť k jeho bezprostrednej blízkosti a vizuálne ho overiť. Úlohou operátora bolo pri práci s pátračom zvoliť stanovisko na vyvýšenom mieste bez porastu. Pokiaľ to bolo možné, mal zaujať polohu čo najďalej od známych rádiolokátorov a veľkorozmerných prekážok ako boli domy, skaly, hustý porast, vozidlá či priemyselné zariadenia. Dôvodom bolo, že centimetrové elektromagnetické vlny sa šíria priestorom priamočiaro a od prekážok sa odrážajú, pričom za nimi vznikajú hluché pásma (tiene). Rádiolokátory, ktoré pracujú na týchto vlnách, sa svojimi vlastnosťami podobajú zdrojom svetla a javia sa, akoby vysielali svetelné lúče. Preto nebolo vhodné, aby operátor zisťoval prítomnosť signálu v ľahu alebo v nízkom pokľaku.
V obmedzenom množstve existoval aj prijímač MRP-4 školský, ktorý bol označený červeným pásom. Pre výcvik boli vytvorené aj výučbové súpravy, ktoré obsahovali kazetový prehrávač a diaprojektor. Umožňovali výcvik operátora v ovládaní pátrača väčšinou v učebni bez priameho styku s rádiolokačným cieľom. Pomocou magnetofónovej kazety sa operátori mohli zoznámiť so signálmi vlastných rádiolokátorov a tiež s rádiolokátormi protivníka tak, ako ich akusticky dokázal detekovať pátrač MRP-4. Diaprojektor slúžil na zoznámenie operátora s prístrojom MRP-4, ovládacími prvkami a so zásadami ošetrovania a odstraňovania drobných porúch. Pátrač MRP-4 vyrábal od roku 1972 národný podnik Tesla Pardubice.
Existovali dva varianty výrobného prevedenia. Neskorší variant sa odlišoval umiestnením keramického prieduchu v spodnej stene prístroja, ktorý bol rovnaký ako pri rádiostanici RF-10. Prijímač sa exportoval aj do Sovietskeho zväzu a podľa niektorých zdrojov napríklad aj do Poľska. V 90. rokoch 20. storočia vzniklo v Českej republike modernizované zariadenie, označované ako malý rádiový pátrač MRP-4M. Akustická signalizácia zostala zachovaná ako pri predchádzajúcom type a vizuálna bola riešená cez LED indikátor vybudenia. Rovnako ako jeho predchodca bol určený na zisťovanie prítomnosti signálov vysielaných impulzne modulovanými pozemnými rádiolokátormi a pracoval v kmitočtovom pásme prijímaných signálov od 1 až do 18 GHz. Ten sa na Slovensko do výzbroje už nedostal.
V rámci osádok bojových prieskumných vozidiel mal MRP-4 väčšinou pridelený starší operátor, avšak ovládať ho musela vedieť celá skupina. Prístroj sa nachádzal vo výzbroji samostatných prieskumných práporov alebo v prieskumných čatách mechanizovaných a tankových plukov. Po rozdelení Československa a po vzniku Armády SR v 90. rokoch 20. storočia boli „Mrpy“ na Slovensku napríklad vo výbave samostatných prieskumných práporov – 13. prieskumný prápor v Leviciach (VÚ 1734), neskôr 1. prieskumný prápor v Bratislave (VÚ 1734), 14. prieskumný prápor v Prešove (VÚ 6158) a neskôr 2. prieskumný prápor v Bardejove (VÚ 6158). V súčasnosti je tento pomerne vzácny prostriedok už skôr zaujímavým predmetom zberateľstva a v zbierkach VHM cenným dokladom možností československého elektrotechnického priemyslu a materiálneho vybavenia skupín hĺbkového prieskumu.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. X – Spojovací materiál, SM 5, Miniatúrny rádiolokačný pátrač MRP-4, katalogizačný záznam.
Osobný archív autora.
Osobný archív Milana Pova (veliteľ výcvikovej prieskumnej roty v 90. rokoch 20. storočia).
BENEŠ, Alois. Samostatná průzkumná hlídka v obrane. In: Bojová příprava, 1990, č. 6, s. 38-42.
BURDA, Jozef. MRP-4 (II diel) [online]. [cit. 2024-07-09]. Dostupné z: https://www.sptech.sk/clanok?id=YGW6Z8USI4si5F1
DOLEŽAL, Jan. Výuková souprava MRP-4 VS. In: Bojová příprava, 1985, č. 5, s. 16-21.
Malý radiolokačný pátrač MRP-4M. Návod k obsluze. 1995, 31 s.
Miniaturní radiolokační pátrač MRP-4M. Stručný návod pro provoz, udržování a opravy. 74 s.
ILČÍK, Václav. VÚ 7495 Zbiroh. Brno, 2015, 774 s.
PURDEK, Imrich a kol. V službách vlasti, demokracie a mieru. 15 rokov Ozbrojených síl Slovenskej republiky 1993 – 2008. Bratislava : Magnet Press Slovakia, 2008, 302 s. ISBN 978-80-89169-14-6.
Радиолокационний миниатюрний разведивателний прибор MRP-4. Краткое указание по ексрлкатауии, уходу т ремонту. 1976, 36 s.
Text: Mgr. Tomáš Hanich, VHÚ – VHM
Foto: VHÚ
