Opevnenie bratislavského obranného predmostia 1933 - 1938
Vojenský historický ústav Bratislava (VHÚ) už viac než tri desaťročia úspešne plní súbor úloh ako vedecko-výskumné, archívne a múzejné zariadenie Ministerstva obrany SR pre oblasť vojenskej histórie. Okrem rozvoja vojenskej historickej vedy, vojenského archívnictva a múzejníctva, poskytovania knižničných služieb a vojensko-historických služieb, zabezpečuje aj úlohy v oblasti starostlivosti o národné kultúrne pamiatky v správe VHÚ.
Od roku 2014 má vo svojej správe významné hmotné pamiatky späté s prípravou obrany Československa v 30. rokoch minulého storočia. Ide o fortifikačné stavby, ktoré tvorili tzv. Bratislavské predmostie. VHÚ prevzal v tom roku do svojej správy čs. fortifikačné stavby s označením STO-B-S-4, STO-B-S-7, STO-B-S-8 a STO-B-S-9, ktoré sú situované v mestskej časti Bratislava – Petržalka.
V tom istom roku prejavili záujem o starostlivosť týchto objektov, v tom čase poznamenaných neúprosným zubom času, dve bratislavské občianske združenia: „Múzeum petržalského opevnenia“ a „Zachráňme petržalské bunkre“, ktorých členovia už od roku 2011 intenzívne pracovali na záchrane stálych opevnení. Avšak bez podpory našej inštitúcie by nemohli dostať jedinečné fortifikačné stavby do dnešného stavu. Po prevzatí predmetných objektov do našej správy prebehli rokovania s obomi občianskymi združeniami, ktoré vyústili do uzatvorenia dohôd o vzájomnej spolupráci a následne aj zmlúv o nájme nebytových priestorov.
Po nastavení požadovaného právneho stavu sa členovia oboch združení bez váhania pustili do úprav interiérov a exteriérov jednotlivých pevnostných objektov, pričom nosnými objektami sa stalo opevnenie STO-B-S-4 s označením „Lány“ (v starostlivosti OZ Múzeum petržalského opevnenia) a opevnenie STO-B-S-8 s označením „Hřbitov“ (v starostlivosti OZ Zachráňme petržalské bunkre). Obrovským nasadením oboch OZ s jediným cieľom – znovu obnoviť bývalú slávu týchto historicky vzácnych objektov do podoby z čias ich vybudovania, sa postupne pred zrakmi širokej verejnosti navštevujúcej tieto miesta menil vzhľad objektov, okolia a expozícii vo vnútri oboch stálych opevnení. Po rokoch neúnavného snaženia, namáhavej práce, ale aj boja s neúprosnými prírodnými živlami sa im podarilo zhmotniť ich sen do podoby, ktorá čo najvernejšie zachytáva a historicky zrkadlí fortifikačné objekty z čias, kedy mali slúžiť účelu, na ktoré boli vybudované.
Teší nás veľký záujem širokej verejnosti o dôležité hmotné pamiatky na našu vojenskú minulosť. Vďaka za ich „oživenie“ patrí najmä členom a sympatizantom občianskych združení Múzeum petržalského opevnenia a Zachráňme petržalské bunkre.
Pohľad do histórie
Priestor bratislavského predmostia na pravom brehu Dunaja, ktorý Československá republika získala po 1. svetovej vojne, a ktorý bol neskôr potvrdený aj mierovými zmluvami vo Versailles (1919 – 1920), mal v medzivojnovom období rozlohu 33 kilometrov štvorcových. Išlo o kruhový výsek s polomerom približne šesť kilometrov, ktorého stredom bol ohyb Dunaja pri Zimnom prístave. Strany tohto výseku tvorili samotná rieka, ďalej oblúk hranice s Rakúskom v rozsahu troch pätín a oblúk hranice s Maďarskom v rozsahu dvoch pätín. Hoci sa Československá republika v mierovej zmluve s Rakúskom z roku 1919 v článku 56 zaviazala nebudovať žiadne „vojenské zariadenia“ na pravom brehu Dunaja, eskalácia napätia v stredoeurópskom priestore po nástupe Adolfa Hitlera k moci v Nemecku v roku 1933 viedla k vybudovaniu prvých pevnostných objektov práve v tomto exponovanom priestore. Išlo o prvé, tzv. atypické objekty, ktoré by predmostie ubránili len v prípade útoku polovojenských jednotiek.
Vo februári 1936 vykonala komisia Riaditeľstva opevňovacích prác (ŘOP) opätovný prieskum predmostia a navrhla vybudovanie siedmich nových izolovaných pechotných zrubov (STO – stále ťažké opevnenie). Tie boli postupne vybetónované do marca 1937 stavebnou firmou Rudolf Frič, ktorá realizovala väčšinu fortifikačných prác v sledovanom priestore. Počas uvedeného roka (1937) došlo aj k vybudovaniu ďalších doplňujúcich objektov, resp. prekážok a dokonca sa začala aj výstavba štyroch veliteľských stanovíšť. Priestor bratislavského obranného predmostia bol kontinuálne opevňovaný až do konca septembra 1938. Na jeho obranu bol v organizačnej štruktúre čs. brannej moci, 15. júla 1938 v Petržalke zriadený hraničiarsky prápor 50. Po podpísaní tzv. Mníchovskej dohody 30. septembra 1938 sa všetky tunajšie opevnenia stali korisťou nemeckej armády.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ, OZ MPO
Opevnenie bratislavského predmostia v roku 1938
