Pancierovka zo Vsetína

Pancierovka 27 je čs. zbraň bez spätného rázu s hladkým vývrtom hlavne kalibru 45 mm. Do výzbroje bola zavedená v roku 1952. V čase svojho vzniku bola určená na boj s tankmi a obrnenými vozidlami všetkých druhov.
 
Zároveň ju bolo možné použiť aj na streľbu na strieľne pevnôstok (palebných zrubov), strieľne v opevnených budovách a vo výnimočných prípadoch aj na streľbu na živé ciele, napr. pri odrážaní útoku, ktorým je jednotka priamo ohrozená.

Strelec musel byť v strehu

Náboj sa odpaľoval elektrickým prúdom vybudeným v elektromagnetickom indukčnom zariadení spúšťadla. Po odpálení zostala hlava strely spojená s hliníkovým driekom, ktoré ako celok spolu tvorili strelu. Na streľbu sa využíval reaktívny účinok plynov zvýšený použitím oceľového piesku ako protiváhy, ktorý unikajúce plyny unášali spolu s úlomkami bakelitovej nábojky do kužeľovitého priestoru za zbraň. Preto ohrozený priestor za ňou predstavoval vzdialenosť 40 metrov. Použitie zbrane v praxi ukázalo, že po výbuchu strely v cieli odletel v niektorých prípadoch hliníkový driek do vzdialenosti 200 metrov smerom k strelcovi. Jeho let býval pomalý a dalo sa mu ľahko vyhnúť. Obsluha musela preto pri streľbe mimo krytu sledovať aj spätný let drieku. Pri veľmi silnom náraze s nabitou zbraňou o zem sa mohla odtrhnúť kotva od pólových nadstavcov a vznikol prúd, čo mohlo spôsobiť odpálenie strely. Obsluha si na to musela dávať pozor. Na nosenie zbrane, tašky strelca a nosidla na náboj sa používal jednotný popruh pechotných ručných zbraní. Drevené nosidlo na jeden náboj bolo určené na prenášanie a prepravu náboja a zároveň slúžilo na jeho ochranu pred poškodením.
 
Existovali dva druhy nosidla na náboj vyhotovené z dvoch dielov mäkkého dreva. Prvý variant mal tri sťahovacie skrutky s krídlovými maticami, druhý bol vybavený namiesto skrutiek tromi pákovými uzávermi z dôvodu rýchlejšej manipulácie pri otváraní a sťahovaní nosidla. Na kratšie vzdialenosti sa nosidlá so strelou nosili v ruke za popruhové držadlo strelou dopredu. Uvedeným spôsobom bolo možné v jednej ruke niesť dva až tri nosiče. Za pochodu bolo možné nosidlo niesť pomocou jednotného popruhu pechotných ručných zbraní na chrbte, prsiach, prípadne z dvoch až štyroch nosičov utvoriť zväzok na chrbát. Do pancierovky 27 boli určené náboje: Nb-P27, cvičný náboj Nb-Cv-P27 a školský náboj Nb-Šk-P27. Stabilizácia nadkalibrovej strely (45/112 mm) bola počas letu zabezpečená čelnou plochou končiacou ostrou hranou, vhodne umiestneným ťažiskom a hliníkovým driekom. Trhavinu pre náboj Nb-P27 tvorila zmes tritolu a hexogenu. Náboj v hlavni pri sklonení zbrane proti samovoľnému vypadnutiu pridržiaval tzv. dotyk.

Pancierovka ťažila aj rudu

V roku 1951 sa výroba začala v Zbrojovke Vsetín a do roku 1955 sa vyrobilo približne 30 600 kusov. V roku 1958 sa na krátky čas obmedzila streľba po niekoľkých ťažkých zraneniach strelca, pretože spoľahlivosť zbrane bola poznačená výberom materiálu hlavne. Vytriedené a vybrané najlepšie kusy sa zosilnili a modernizovali. Pritom sa vyrobilo približne 5 000 nových kusov označovaných ako P27A. Nepredvídateľné vlastnosti však pretrvávali aj na nových typoch. V 60. rokoch minulého storočia sa pancierovky 27 používali aj pri ťažbe polymetalických rúd v Zlatých Horách na uvoľňovanie klenieb v ťažko prístupných miestach. Pri šikmom dopade strely však nezriedka dochádzalo k zlyhaniu zapaľovača, preto sa od tohto postupu pri trhacích prácach upustilo.
 
Aj napriek rizikovej spoľahlivosti zbrane, malému účinnému dostrelu, nedostatočnej priebojnosti, krehkosti bakelitovej nábojky pri bežnom používaní a značnej hmotnosti zbrane bola súčasťou výzbroje ČSĽA do polovice 60. rokov. Vtedy ju nahradila sovietska RPG-7 dovážaná z Bulharska. Dnes ide o kurióznu a vzácnu zbraň, čo možno konštatovať aj na základe nízkeho počtu dochovaných exemplárov.

Takticko-technické údaje

Účinný dostrel:
Na pevné ciele 100 m
Na pohyblivé ciele do 75 m
Na tanky vo vežovom postavení a na strieľne
pevnôstok (palebných zrubov) do 50 m
Na živé ciele do 150 m
Hmotnosť pancierovky 6,4 kg
Hmotnosť náboja 3,75 kg
 
Text: Mgr. Tomáš HANICH (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 10/2016