Peruť so zástavou

311. česko-slovenská bombardovacia peruť Kráľovských vzdušných síl Veľkej Británie
13.01.2021
311. česko-slovenská bombardovacia peruť Kráľovských vzdušných síl Veľkej Británie bola jedinou spomedzi našich perutí RAF s vlastnou bojovou zástavou.
 
Po porážke Francúzska v máji 1940 sa politické a vojenské centrum čs. zahraničného odboja presunulo do Veľkej Británie, ktorá jediná v západnej Európe odolávala nemeckému tlaku. Ale aj Kráľovské vzdušné sily Veľkej Británie (Royal Air Force) boli po predchádzajúcich bojoch vo Francúzsku značne poškodené, potrebovali predovšetkým pilotov.
 
V zbernom tábore Innsworth sa z čs. letcov evakuovaných z Francúzska začala vytvárať bombardovacia skupina, ktorá bola v júli 1940 premiestnená do Cosfordu a doplnená o letcov evakuovaných zo severnej Afriky.

311. bombardovacia peruť

Z tejto skupiny sa na prelome júla a augusta 1940 sformovala 311. bombardovacia peruť RAF (No 311th (Czechoslovak) Bomber Squadron), 27. júna bolo vymenované zdvojené velenie (veliteľ W/C John Francis Griffi ths, DFC a pplk. let. Karel Mareš) a 2. augusta sa jednotka presunula na výcvik na leteckú základňu Honington, neskôr na poľné letisko East Wretham v Norfolku. Peruť bola rozdelená na dve operačné letky a disponovala tiež vlastnou výcvikovou letkou.
 
Čs. piloti lietali na dvojmotorových lietadlách typu Vickers Wellington, od mája 1943 boli prezbrojení na nový typ lietadiel – Consolidated Liberator GR.Mk.V. Operačnú posádku tvorilo šesť mužov – dvaja piloti, dvaja palubní strelci obsluhujúci guľomety Browning, navigátor a rádiotelegrafista. Od svojho založenia vykonávala peruť aktívnu bojovú činnosť a postupne vystriedala niekoľko základní (Honington, East Wretham, Aldergrove, Talbenny, Beaulieu, Predannack, Tain, Manston/Ruzyně, Pershore/Ruzyně, Blackbushe/Ruzyně) a patrila pod niekoľko veliteľstiev RAF (bombardovacie, pobrežné, transportné).

Nad Nemeckom, Francúzskom i morom

Spolu s 310. a 312. čs. stíhacou peruťou sa v lete 1940 zapojila 311. bombardovacia peruť do bitky o Britániu, ktorá bola jednou z najvýznamnejších bojových akcií čs. letcov počas druhej svetovej vojny. V ďalšom období vojny sa zúčastňovali na leteckých bojoch nad okupovanou Európou, pričom medzi hlavné ciele bombardovacích náletov patrili najmä veľké nemecké priemyselné centrá ako Essen, Hannover, Eden, Kolín či veľké továrne ako Krupp, I. G. Farben, Humboldt-Deutz, Goldberg Werke, ale aj oblasti na okupovanom francúzskom území pri Dunkerque, La Havre, Boulogne a Calais.
 
Vzhľadom na veľké personálne straty a súvisiace problémy s dopĺňaním vycvičeného leteckého personálu bola 311. čs. bombardovacia peruť koncom apríla 1942 prevelená do podriadenosti pobrežného veliteľstva. Novým priestorom operačného nasadenia sa stal Biskajský záliv a jednotka sa významným spôsobom zapojila do bitky o Atlantik. Tiež sa zúčastnila na operácii Overlord.
 
311. čs. bombardovacia peruť bola jedinou jednotkou spomedzi našich perutí, ktorá mala vlastnú bojovú zástavu. Dostala ju od zahraničného československého Sokola. V súčasnosti je originál bojovej zástavy uložený vo VHÚ Praha. Jej replika, ktorú vyrobila firma Velebný & Fam, s. r. o., v Ústí nad Orlicí, sa nachádza v zbierkach VHM Piešťany od roku 2009.

Zástava od Sokola

Replika zástavy 311. čs. bombardovacej perute má rozmery 102 × 85 cm. Jej lícna strana vychádzala z jednotného vzoru, ktorý bol stanovený usmernením Ministerstva národnej obrany v Londýne – uprostred žltého poľa, rámovaného pásom z bielo-modro-červených trojuholníkov, je umiestnený štátny znak, pod ním nápis PRAVDA VÍTĚZÍ.
 
Rubová strana zástavy je lemovaná oblúkmi vo farbách trikolóry, pole je vodorovne rozdelené na tri nepravidelné pásy – fialový, sivý a krémový. Uprostred je umiestnený rozkrídlený orol, ktorý v pazúroch drží lipový veniec a nápis SOKOLSKÁ ŽUPA ZAHRANIČNÍ BOMBARDOVACÍ PERUTI 311. Nad orlom je umiestnený zlatý nápis ZA VOLNOST, ROVNOST, BRATRSTVÍ. V dolných rohoch zástavy sú umiestnené letopočty 1940 a 1944. Hrot žrde je ukončený prepleteným štvorkružím, ktoré symbolizuje jednotu Čiech, Slovenska, Moravy a Sliezska.
 
Text: Mgr. Viera JURKOVÁ (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 3/2020