Plukovník Anton BARDON

Narodil sa 6. 1. 1896 v Bojnej, okres Topoľčany. Vojenskú službu začal 15. 3. 1915 ako domobranecký vojak bývalej rakúsko-uhorskej armády v II. náhradnej rote pešieho pluku 12. Po ukončení výcviku bol odoslaný na južný front, kde 5. 11. 1918 padol do talianskeho zajatia. Do vlasti sa vrátil ako príslušník čs. 43. práporu talianskych domobrancov. Od 8. 2. 1921 bol prijatý do Vojenskej akadémie Hraniciach. a 17. 1. 1922 povýšený do hodnosti ppor. a 1. 11. 1922 bol povýšený na poručíka. V dobe od 16. 1. 1922 do 25. 4. 1924 a potom od 1. 8. 1925 do 30. 9. 1925 bol spravodajským dôstojníkom I. kategórie pešieho pluku 12 gen. M. R. Štefánika v Komárne a Parkáni (dnes Štúrovo). 15. 4. 1924 bol pridelený k úradu čs. vojenského atašé v Budapešti a od 26 . 4. 1924 pôsobil ako pobočník vojenského atašé. Po návrate bol krátko pridelený k MNO a potom ustanovený do rôznych funkcií pri vojskových jednotkách na stupni čata a rota.15. 9. 1935 premiestnený a prijatý do kmeňového počtu Vojenskej akadémie. V čs. armáde dosiahol hodnosť štábneho kapitána a 18. 10. 1938 bol pridelený k Vojenskej kabinetnej kancelárii predsedu slovenskej autonómnej vlády. 31. 1. 1939 bol premiestnený k pešiemu pluku 39 a ustanovený za veliteľa 12. roty. O mesiac neskôr bol premiestnený k 11. rote a 15. 5. 1939 premiestnený k MNO-HVV v Bratislave. 20. 10. 1939 bol určený pre vojenskú kabinetnú kanceláriu budúceho prezidenta SR. 15. 2. 1940 bol opäť premiestnený s určením za veliteľa II/4 práporu pešieho pluku 4, odkiaľ bol 30. 9. 1940 premiestnený do kmeňového počtu Vojenskej akadémie, zaradený do funkcie veliteľa ŠDZ. 15. 12. 1940 sa vrátil na MNO a v dosiahnutej hodnosti podplukovníka pechoty bol určený pre Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky. 1. 1. 1943 bol povýšený na plukovníka pechoty. V rokoch 1942 – 1944 zastával funkciu prednostu vojenského oddelenia Kancelárie prezidenta a vojenského pobočníka prezidenta SR J. Tisu. Po začiatku SNP bol 1. 10. 1944 preložený do výslužby a odovzdaný do evidencie DOV Ružomberok. Po skončení vojny 26. 6. 1945 prijímacia komisia II. inštancie pri MNO Praha rozhodla o jeho neprijatí do čs. armády ako vojenského gážistu z povolania. Rozhodnutím z 1. 8. 1948 mu boli zrušené povýšenia do hodnosti majora, podplukovníka a plukovníka slovenskej armády a zastavená výplata dovtedajších zaopatrovacích dôchodkov. Definitívne bol odoslaný do výslužby k 12. 8. 1950 v hodnosti štábneho kapitána vo výslužbe.

Text: PhDr. Pavol Šimunič, CSc., VHÚ Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VHÚ Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol.: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 17. ISBN 978-80-89523-20-7