Plukovník Cyril KUCHTA
Narodil sa 5. 7.1913 v Spišskej Starej Vsi, okr. Poprad. Po absolvovaní štúdia na reálnom gymnáziu (1924 – 1931) študoval v r. 1931 – 1936 na Štátnej vyššej priemyslovej škole v Košiciach. Na prezenčnú vojenskú službu nastúpil 1. 10. 1936 v pešom pluku 16 v Levoči, v ktorom v r. 1936 – 37 absolvoval Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe. V hodnosti čatára ašpiranta bol 30. 9. 1937 premiestnený do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave, kde ho 1. 2. 1938 vymenovali za podporučíka pechoty. Po absolvovaní Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave bol 14. 8. 1938 povýšený na poručíka pechoty v pešom pluku 6 v Olomouci. Od augusta 1938 bol veliteľom čaty, v septembri 1938 pôsobil vo funkcii pobočníka veliteľa Školy pre dôstojníkov pechoty v zálohe pešieho pluku 6. Od októbra do decembra 1938 bol veliteľom roty v Litovli a Střeliciach. Službu v čs. predmníchovskej armáde skončil ako frekventant aplikačného kurzu pre poručíkov pechoty vo Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v činnej službe v slovenskej armáde vo funkcii veliteľa roty pešieho pluku 1 v Revúcej, neskoršie v Dobšinej a v Spišskom Podhradí. Počas júla a augusta 1939 vykonával funkciu veliteľa pohraničnej roty v Podolínci, potom sa opäť stal veliteľom roty pešieho pluku 1 v Spišskom Podhradí. Od 1. 10. 1939 pôsobil ako inštruktor v aplikačnom kurze pre dôstojníkov pechoty v Prešove. 15. 11. 1939 ho premiestnili do práporu útočnej vozby (15. 2. 1940 premenovaný na PÚV) v Martine ako inštruktora v aplikačnom kurze pre dôstojníkov pechoty v zálohe. Od 1. 12.1939 do 31. 1. 1940 bol frekventantom kurzu pre dôstojníkov útočnej vozby. Po jeho absolvovaní sa stal veliteľom čaty ľahkých tankov. 1. 8. 1940 bol povýšený na nadporučíka pechoty (od 1. 10. 1940 nadporučík útočnej vozby). 23. 6. 1941 odišiel na východný front ako veliteľ tankovej čaty tankového práporu Rýchlej skupiny. Zúčastnil sa bojov pri Wojtkowej, Zaluži a Lipovci. Po návrate na Slovensko v auguste 1941 v Martine postupne vykonával funkcie veliteľa tankovej čaty, materiálového dôstojníka tankovej roty, cvičiteľa v škole na dôstojníkov útočnej vozby v zálohe, veliteľa automobilového kurzu a veliteľa roty. 26. 8. 1943 odišiel na Krym s určením za veliteľa pešej roty 1. pešej divízie. Neskoršie vykonával funkciu veliteľa divíznych automobilových dielní v Nikolajeve a Odese. Z Odesy bol 3. 2. 1944 odoslaný na dovolenku, z ktorej sa už na východný front nevrátil. 27. 3. 1944 bol ustanovený za veliteľa 3. roty PÚV v Martine. 1. 5. 1944 sa stal veliteľom štábnej roty I. práporu PÚV a od 1. 7. veliteľom náhradnej roty ľahkých tankov.
Pred SNP spolupracoval s partizánmi v Turci a podieľal sa na ich vyzbrojovaní. Vojenské ústredie ho 25. 8.1944 určilo za svojho styčného dôstojníka. Večer 27. 8. 1944 vojenská jednotka pod jeho vedením zaistila nemeckú vojenskú „misiu“ na čele s plk. Ottom, ktorá bola ráno nasledujúceho dňa postrieľaná na dvore martinských kasární. Za účasť v SNP mu bola správnym opatrením, v súlade s nariadením vlády SR z 22. 11. 1944, dňom 20. 10. 1944 odňatá hodnosť nadporučíka útočnej vozby slovenskej armády a bol preradený do mužstva ako strelník. Bol členom delegácie povstaleckých síl, ktorá z letiska Tri Duby odletela 4. 9. 1944 s cieľom informovať Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia (UŠPH) v Kyjeve o situácii na Slovensku, požiadať o poskytnutie pomoci a na žiadosť plk. gšt. J. Goliana aj o vydanie plk. gšt. V. Talského. Členmi tejto delegácie boli aj F. Eštov, npor. A. K. Ľach, I. Bystrianin, hlavný dôstojnícky zástupca žandárstva Š. Kuna a mjr. del. M. Vesel. Po pristátí vo Ľvove členovia delegácie rokovali s náčelníkom štábu partizánskeho hnutia 1. ukrajinského frontu a náčelníkom štábu 1. ukrajinského frontu a potom v Kyjeve s náčelníkom UŠPH gen. T. M. Strokačom, R. Slánskym a mjr. A. Schrammom. Po návrate na povstalecké územie (13. 9.) pôsobil od 16. 9. na operačnom oddelení Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku (HŠPO), od 29. 10. 1944 Hlavný štáb partizánskeho hnutia (HŠPH) v Československu. 28. 10. 1944 bol povýšený na štábneho kapitána útočnej vozby. Od decembra 1944 vykonával funkciu staršieho pomocníka náčelníka HŠPH. 1. 2. 1945 bol povýšený na majora útočnej vozby. 19. 2. 1945 prešiel v priestore Brezna cez front. 2. 3. 1945 sa v Poprade prihlásil do 1. čs. armádneho zboru, potom bol pridelený do partizánskeho štábu 4. ukrajinského frontu, v ktorom pôsobil až do 5. 5.1945.
Po skončení vojny pokračoval v činnej službe v čs. armáde. V poslednej dekáde mája 1945 organizoval partizánske oddelenie na MNO v Prahe. V júni 1945 sa stal dočasným veliteľom 4. tankovej brigády v Martine (1. 10. 1945 premenovaná na 14. tankovú brigádu). 28. 10. 1946 bol povýšený na podplukovníka. 1. 1. 1948 sa stal veliteľom 24. tankovej brigády. V období od septembra 1948 do marca 1949 absolvoval v Prahe kurz veliteľov vojskových telies. 1. 4. 1949 bol poverený velením 12. tankovej brigády v Šternberku, ktorej velil až do 5. 1. 1950, keď bol výnosom MNO zbavený služby v dôsledku uväznenia. Po nezákonnom odsúdení bol od januára 1950 do konca marca 1951 väznený vo vojenskej väznici v Prahe a Bratislave. Po prepustení z väzenia pracoval ako vodič – automechanik Priemstavu v Revúcej. Nižším vojenským súdom v Prahe bol v decembri 1951 súdne rehabilitovaný. V apríli 1952 opäť nastúpil do činnej služby a postupne vykonával funkcie staršieho pomocníka pre bojovú prípravu tankového a mechanizovaného vojska 1. armádneho zboru v Banskej Bystrici, náčelníka štábu, zástupcu veliteľa tankového a mechanizovaného vojska 1. armádneho zboru v Banskej Bystrici. 28. 2. 1954 ho povýšili na plukovníka. Vojenskú kariéru skončil na Krajskom výbore Zväzu pre spoluprácu s armádou v Banskej Bystrici, kde od mája 1955 do konca decembra 1960 vykonával funkciu predsedu a staršieho dôstojníka pre výcvik. Po prepustení zo služobného pomeru bol dňom 1. 2. 1961 preložený do zálohy. V r. 1962 – 1968 pracoval v Múzeu SNP ako odborný asistent a v r. 1969 – 1977 ako odborný asistent a zástupca riaditeľa Múzea SNP v Banskej Bystrici. Zomrel 30. 1. 1995 v Martine.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 143-144. ISBN 978-80-89523-20-7.
