Plukovník delostrelectva Elemír LENDVAY
Narodil sa 6. 3. 1900 v Slatine nad Bebravou. V r. 1910 – 1917 absolvoval štúdium na vyššom reálnom gymnáziu v Žiline a v r. 1917 – 1919 vo Vojenskej delostreleckej akadémii v Budapešti. Od začiatku druhej polovice januára 1919 bol nezamestnaný. Dňa 4. 7. 1919 bol v hodnosti podporučíka delostrelectva (del.) prezentovaný na vykonávanie vojenskej služby v náhradnom prápore pešieho pluku 54 v Olomouci. 17. 7. 1919 preložený k náhradnej batérii horského del. pluku 2 (neskoršie del. pluku 203 a 201) vo Falknove (dnes Sokolov). V tomto del. pluku prešiel funkciami 1. dôstojníka batérie, zástupcu veliteľa batérie, veliteľa batérie a pobočníka veliteľa del. oddielu, veliteľa poddôstojníckej školy a 2. plukovného pobočníka. V polovici marca 1923 ho preložili do del. pluku 102 v Rokycanoch, kde prevzal funkciu veliteľa batérie a o rok neskoršie na krátky čas funkciu 1. plukovného pobočníka. V máji 1938, počas mimoriadnych opatrení, prevzal funkciu veliteľa 1/102 del. batérie a od konca prvej polovice júna 1938 pokračoval vo vykonávaní funkcie 1. plukovného pobočníka. Počas mobilizácie, v septembri a októbri 1938, pôsobil vo funkcii veliteľa zbroj. parku 32. hraničnej oblasti.. Do hodnosti nadporučíka del. bol povýšený 28. 10. 1925, do hodnosti kapitána del. 1. 4 . 1929 a do hodnosti štábneho kapitána del. 1. 4. 1934.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde od 14. 3. 1939 vo funkcii veliteľa del. pluku 111 v Liptovskom Sv. Mikuláši. 1. 5. 1939 sa stal veliteľom del. pluku 1 v Bratislave, 17. 5. 1939 ho povýšili do hodnosti majora del. 31. 5. 1939 ustanovili za veliteľa del. pluku 52 v Ružomberku. 1. 11. 1939 sa opäť stal veliteľom del. pluku 1 v Bratislave, ale už 31. 12. 1939 ho ustanovili do funkcie veliteľa del. pluku 2 v Ružomberku. V tejto funkcii pôsobil do 9. 1. 1940, keď bol premiestnený do Bratislavy na MNO a ustanovený do funkcie prednostu I/3 (osobného) oddelenia, kde bol 1. 7. 1940 povýšený do hodnosti podplukovníka del. a dňom 1. 1. 1943 do hodnosti plukovníka del. V tejto hodnosti sa 15. 2. 1943 stal veliteľom Vojenskej akadémie v Bratislave. 2. 9. 1943 odišiel do poľa k 1. pešej divízii (predtým Rýchla divízia), ktorá v tom čase pôsobila na Kryme. 21. 9. 1943 prevzal po gen. II. tr. Š. Jurechovi funkciu jej veliteľa, ktorú vykonával do 27. 10. 1943. Na Slovensko odišiel s odôvodnením, že je chorý a nemôže sa liečiť v poľnej nemocnici ešte pred príchodom nového veliteľa divízie plk. K. Peknika. V dôsledku toho musel funkciu veliteľa 1. pešej divízie dočasne prevziať veliteľ del. pluku 11 pplk. del. E. Perko. Po návrate na Slovensko absolvoval liečenie vo vojenskej nemocnici. Od 14. 11. 1943 bol v domácom liečení a na zdravotnej dovolenke až do polovice apríla 1944, keď bol premiestnený do del. pluku 1 do Topoľčian. Dňa 1. 5. 1944 bol odoslaný na východné Slovensko k 1. pešej divízii ako veliteľ delostrelectva divízie a veliteľ del. pluku 1. V polovici júna 1944 sa stal veliteľom delostrelectva Východoslovenskej armády. 31. 8. 1944 bol v Prešove nemeckým vojskom dočasne internovaný a 24. 9. 1944 prepustený do kúpeľného liečenia v Piešťanoch. Dňom 10. 10. 1944 ho minister národnej obrany SR preložil do výslužby.
26. 6. 1945 bol prijatý do čs. armády a pridelený Vojenskej oblasti 4 v Bratislave, potom vyčkával na zaradenie. Do činnej služby ho povolali dňom 1. 5. 1948. 31. 7. 1948 ustanovili za veliteľa del. pluku 107 v Opave. Pred koncom prvej polovice apríla 1949 mu bola udelená zvláštna dovolenka, na začiatku júla 1949 dovolenka s čakaním. 1. 1. 1950 bol preložený do výslužby. Dňom 8. 7. 1950 mu bolo preloženie do výslužby zrušené a súčasne bol preložený do zálohy bez nároku na odpočivné platy.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 149. ISBN 978-80-89523-20-7.
